Posledné dni je tak horúco, že sa mi na lúky nechce ísť. No chcem odfotiť jelene, ktorých parožie je v týchto dňoch najmajestátnejšie. Ich rast čoskoro zastane a vtedy ich začnú vytĺkať a pripravovať na jesennú ruju. Namieril som si to teda na jednu lesnú čistinku. Lúky okolo akurát kosili. Hneď ako som vystúpil z auta, zbadal som bociana ako sa prehrabáva v riadkoch pokosenej trávy. Už som sa k nemu blížil, keď sa spoza kopčeka vynoril starý pán so psom. Nejako mi to nevadil

Keď som chodil začiatkom jari za srncami, okolo známych miest, nikde som kulíky nevidel. Akoby sa vytratili. Zrejme za tým bolo zarastanie kamenistých plôch. Až mi raz kamarát napísal, že ich neďaleko videl. Pre mňa to bola nová lokalita a tak som sa vybral na prieskum. Prechádzal som pozdĺž brehu dobrý kilometer. Predieral som sa cez vysokú trávu a húštiny, prekračoval popadané stromy. "Raj pre kliešťov", hovoril som si v duchu a kráčal ďalej. Toho roku som ich už vyberal há

Nie je nič lepšie ako naštartovať deň ranným fotením. Ak sa k tomu pridá aj nejaké pekné zviera, nie je o čom. A tak s konkrétnou predstavou nastavujem budík na ďalší deň. Pred štvrtou už sedím na kraji lúky a netrpezlivo čakám či sa niečo ukáže. V duchu verím, že sa konečne ukáže ten kanček, ktoré ho tu už dlhšie pozorujem. Už zo 3 krát mi išiel, no raz bola ešte tma a zvyšné razy išiel poza kríky. Keď sa zore začalo farbiť do oranžova, nepokojne som pozeral spoza maskovačky

Celý deň som sledoval predpoveď počasia. Dážď prichádzal, odchádzal, no zamračené bolo celý čas. Až okolo 6 sa trošku vyjasnilo. Nič viac mi nebolo treba. Z chodby som zobral batoh s foťákom a už som mieril k autu. Tentokrát bol v pláne rybárik. Z kufra auta som si vzal statív, stoličku a tentokrát aj stan, kvôli prípadnému dažďu. Kým som prešiel k rieke, bol som celý mokrý. Kvapky vody na vysokej tráve ma dokonale zmáčali. Našťastie už nebýva zima a tak mi to nijako neprekáž

Niektoré rána sa nepodarí odfotiť nič. A potom sú tu tie, kedy človek nevie kam sa skôr pozerať. Pri príchode na breh rieky bola ešte tma a v jemnom opare som pozoroval jelenicu s malým prírastkom. Jelienčatko sa motalo po klzkých kameňoch a pochutnávalo si na riasach, ktoré sa začali tvoriť v zátokách. Nohy sa mu podlamovali a tak sa nakoniec vybralo ďalej na pevnú zem k mame. Vtom som zrazu zbadal na brehu siluetu vydry. Neveril som vlastným očiam. Prechádzala pomedzi trávu

Po rannom fotolove jeleňov sme sa s Palim vybrali hľadať líščie brlohy. Lokalitu sme si obhliadli niekoľko dní skôr. Líška do tých miest zachádzala relatívne často. Išli sme takpovediac na istotku. Prechádzali sme pozdĺž poľa a v rojnici prehľadávali lesík. Netrvalo dlho a našli sme pekný briežok, v ktorom boli vyhrabané sľubne vyzerajúce diery. Plný nadšenia sme radšej nechodili moc blízko a okamžite sme zasadli k stromom a zamaskovali sa. Chvíle čakania nám spríjemňovali hô