Na fotenie v posledných dňoch neostáva vôbec čas. Už ani poriadne neviem ako vyzerá jeleň čí líška. A ak si náhodou nájdem chvíľu voľného času, je škaredo. Vonku ma to ale už ťahalo tak silno, že som išiel za každú cenu. Predpoveď sľubovala krásne inverzné počasie. Tak som si povedal, že sa konečne vyberiem aj na hory. Skorý ranný budíček mi nikdy nerobí problémy. Rýchlo som si urobil čaj do termosky, zo špajze zobral croissant, makový závin od priateľky a mohol som vyraziť.

Príroda sa pomaly pripravuje na príchod zimy. Zo stromov už opadalo všetko lístie a tráva uschla a vybledla. Život v horách a lesoch akoby sa spomalil. Tajomnú atmosféru ešte väčšmi podtrhuje pískanie jedného malého lesného škriatka. Vždy sa poteším, keď začujem pískanie kuvička. Obzvlášť to jeho falošné zakončenie, ktorým sa prezentuje na jeseň. Vtedy idú všetky ostatné zvieratá bokom a ja už len hľadím nahor a hľadám ho v korunách stromov. Aj tentokrát sedel na zlomenom kon