Od konca minulého roka sa hádam všetky jelene z okresu koncentrujú na jednom mieste. Pekné fotogenické miesto, krásne jelene. Má to však jeden háčik. Dostať sa k nim je poriadna fuška. Nie len po fyzickej stránke, ale aj po logistickej. Napriek tomu sme sa s Palom rozhodli, že skúsime šťastie. Aby sa človek dostal na toto konkrétne miesto, musia nastať špecifické podmienky. Od smeru vetra, cez vlhkú pôdu, nie moc, len tak akurát až po minimálny pohyb ľudí v okolí. Zdá sa to j

Bol utorok poobede. Krásne svietilo slnko. Ideálne počasie na fotenie. A ja som pomáhal kamarátovi sťahovať byt a skladať kuchynskú linku. Každú chvíľu som sa pozeral na hodinky. Nemalo to konca kraja. No našťastie sme boli šikovní a okolo 6 som utekal domov. "Prezliecť sa, zobrať ruksak s foťákom a páliť autom niekam von", tak znel plán. Cestou som už rozmýšľal kam sa vyberiem. Keďže svetla už neostávalo veľa vybral som blízku lokalitu. Keď som prichádzal na miesto, na kraji

Pri pohľade z okna sa mi až nechce veriť ako bolo ešte pred pár hodinami krásne. Slnečné dni vystriedal tak potrebný dážď. Ale späť k včerajšku. Už dopredu som vedel, že sa počasie zhorší a najbližšie dni sa mi moc nepodarí vybehnúť niekam s foťákom. Tak som sa rozhodol po "nevydarenom" víkende, že si skúsim napraviť reputáciu na osvedčenom mieste. Plán boli jelene v lyku. Pri potulkách počas posledných dní som ich stretával často. No vo všetkých prípadoch som bol nepripraven

Nie úplne vždy sa mi chce ráno vstávať, a hlavne keď predpoveď hlási 100% oblačnosť s možnosťou zrážok. Budík som si aj tak nastavil na 3:30, s tým že sa ráno zobudím a uvidím. Zo sna ma prebralo zvonenie, ihneď som ho vypol a ďalej som ležal v posteli. Cez otvorené okno som počul šplechot vody pod kolesami áut. "Určite prší, nikam nejdem". Otočil som sa na druhý bok a zavrel oči. No niečo vnútri ma ťahalo von. Ten pocit, sedieť niekde, pozerať ako sa brieždi, počúvať spev vt

Jar je v plnom prúde a príroda sa prebúdza, na svet prichádzajú prvé prírastky. Tráva a stromy sa začínajú pekne zelenať. Živo je už aj v lese a pre zver sa črtajú lepšie časy. Od posledného príbehu ubehli takmer 3 týždne. Dlhú dobu sa mi nedarilo nič poriadne stretnúť, na to ešte odfotiť. Domov som sa vracal často sklamaný a každým ďalším sklamaním som strácal chuť niekam ísť. No vždy som aj tak išiel a dúfal v zázrak. No ten sa nedostavoval. Viac som teda chodil a spoznával