Keď ranné fotenie jeleňov nedopadlo najúspešnejšie, zmenil som lokalitu. V tejto uponáhľanej dobe sa veľmi rád zastavím na miestach, kde si môžem oddýchnuť. Jedno z takých je aj pri vode. Tu je vždy pokoj a kľud, hlavne v poobedných hodinách. Pri presune od auta som stretol pár kusov srnčej, ktorá sa tu vyskytuje hojne hlavne v zimných mesiacoch. No s foťákom v ruksaku a plnými rukami som len pomaly pokračoval ďalej. Už len zbehnúť dole brehom a som pri rieke. Toto miesto mám

Zima sa nám cez víkend ukázala v plnej paráde. Napadlo zo 15 cm snehu a riadne prituhlo. Tak to má byť. Ja som ani na sekundu neváhal a vymýšľal program. Stále mi rezonuje v hlave jeleň na snehu. Stále sa snažím im prejsť cez rozum, vymýšľam nové stratégie ako sa k nim dostať bez toho aby som ich vyplašil, no žiaľ neúspešne. Buď sa objavia na inom mieste ako by som potreboval, alebo sú zaľahnuté v húštine a vidno len siluety. Ale nevzdávam sa a bojujem. Ostáva mi ešte pár dní

Posledných 8 rokov som strávil na Liptove, a rodné mesto trošku zanedbával. No veľa sa toho zmenilo za posledných pár mesiacov a tak som znova tam, kde som začínal. Počas krátkych zimných dní sa toho moc nafotiť nedá a tak prichádza čas na vtáctvo pri kŕmidle. Bod číslo jedna, bolo nájsť vhodné miesto. A keďže som sa na to okolo Žiliny nikdy nesústredil, dalo to trošku zabrať. Na prvý pohľad sa to zdá jednoduché. Stačí začať niekde sypať slnečnicu a vtáky už priletia. No opak

Tohtoročná zima je ako na hojdačke. Raz mrzne, potom sneží o pár dní na to sa oteplí a všetko sa roztopí a nakoniec zase mrzne a sneží. Aj napriek ochladeniu a lokálnemu sneženiu sú juhovýchodné lúky takmer bez snehu. Zver takmer ani nevidieť, šetrí energiu v úkryte. No mojím zatiaľ nesplneným snom je jeleň na snehu a tak sa stále snažím. Bohužiaľ je u nás sneh čím ďalej, tým viac zriedkavejší a môj sen sa pomaly rozplýva. "Keď nie jeleň na snehu, tak aspoň v poriadnom mraze"

Pri pohľade z okna sa mi ani nechce veriť, že ešte pred pár dňami bolo krásne bielo a mrazivo. Tak pridávam pokračovanie predošlého príbehu o líške na výslní. A ako si tak sedím so zmrznutými rukami pod pazuchami, zbadám pohyb v mladine. "Ďalšia líška! To snáď už ani nie je možné." Prechádza pomedzi nízke smrečky. Čakám na vhodnú chvíľu, kým bude vidno viac ako len chrbát. Líštička sa nakoniec zľutovala a vyšla na voľné priestranstvo. So skrehnutými rukami som ani necítil spú