Posledných 8 rokov som strávil na Liptove, a rodné mesto trošku zanedbával. No veľa sa toho zmenilo za posledných pár mesiacov a tak som znova tam, kde som začínal.
Počas krátkych zimných dní sa toho moc nafotiť nedá a tak prichádza čas na vtáctvo pri kŕmidle.
Bod číslo jedna, bolo nájsť vhodné miesto. A keďže som sa na to okolo Žiliny nikdy nesústredil, dalo to trošku zabrať. Na prvý pohľad sa to zdá jednoduché. Stačí začať niekde sypať slnečnicu a vtáky už priletia. No opak je pravdou, aspoň pre mňa. Vždy som bol pri výbere lokality až moc prísny, chcem pekné svetlo, fajn pozadie, druhovú pestrosť a v neposlednom rade aj rýchly prístup. A tak začalo hľadanie najprv na mapách. Výborným pomocníkom pri hľadaní môže byť stránka https://photoephemeris.com, ktorá vám ukáže ako sa pohybuje slnko počas dňa v každom ročnom období. Vytipoval som si tak niekoľko miest a vyrazil do terénu. Zo začiatku som nebol vôbec spokojný a čas do prvého snehu sa skracoval. Všetko sa zmenilo po jednej rannej prechádzke, keď som zazrel veľkú čriedu jeleňov. Bolo rozhodnuté, "postavím kŕmidlo tu a možno sa aj nejaký jelienok pripletie."
Bohužiaľ toto miesto, bolo akési mŕtve. Aj napriek snehu a mrazu v decembri sa neosvedčilo a ja som sa po jednej z kontrol rozhodol zmeniť lokalitu.
Spočiatku ani nové prostredie neprinášalo úspechy. Skôr naopak. Pár krát som si našiel už kŕmidlo zničené. Stále verím, že to spôsobili diviaky a vysoká a nie ľudia, aj keď som tam naposledy mal stopy aj od topánok. Zničených kŕmidiel a krytov som už zažil ale mnoho a tak by som sa ani moc nedivil.
No po začiatočných peripetiách sa to začalo konečne rozbiehať. Čo do počtu a aj do druhovej rozmanitosti. Od rôznych sýkoriek, cez brhlíka, glezga až po sojku, ktorá pri jednej kontrole obsadila celé kŕmidlo a nikoho k nemu nepustila.
Postupne pribúdali fotky aj vo foťáku, no nie so všetkými som bol spokojný. Lepšie povedané väčšina šla hneď do koša, aj keď som odfotil druh ktorý vo svojej zbierke ešte nemám. Hold, som na seba nejaký moc náročný :D.
Na rozbeh začnem s mojou druhou najobľúbenejšou sýkorkou, sýkorkou belasou.
Sýkorka belasá -Cyanistes caeruleus-
Dúfam, že sa operencom bude u mňa páčiť, fotiek bude pribúdať a ľudia sa budú tomu miestu vyhýbať.
