top of page
  • Peter Binó

Na lúke pod lesom

Tohtoročná zima je ako na hojdačke. Raz mrzne, potom sneží o pár dní na to sa oteplí a všetko sa roztopí a nakoniec zase mrzne a sneží. Aj napriek ochladeniu a lokálnemu sneženiu sú juhovýchodné lúky takmer bez snehu. Zver takmer ani nevidieť, šetrí energiu v úkryte. No mojím zatiaľ nesplneným snom je jeleň na snehu a tak sa stále snažím. Bohužiaľ je u nás sneh čím ďalej, tým viac zriedkavejší a môj sen sa pomaly rozplýva.

"Keď nie jeleň na snehu, tak aspoň v poriadnom mraze", hovoril som si v duchu, keď som kráčal po strmej zmrznutej zvážnici. Bolo krásnych -13°C. Ako si tak kráčam, čím som vyššie, tým viac cítim dym. Nechápem odkiaľ sa tu môže brať, dedina je ďaleko. Na vrchu kopca zisťujem príčinu. Prednedávnom tu boli lesní robotníci a odrezané konáre po ťažbe zapálili. Tie však ešte aj takto skoro ráno tleli a poriadne dymili. So štípaním v hrdle prechádzam cez dymovú clonu a dostávam sa nad lesík. Prechod cezeň je kľúčový, na druhej strane je lúka, na ktorej sa pasie zver. Kráčam z nohy na nohu a dávam si pozor aby nepukla ani jedna halúzka, aby som ruksakom nezavadil o žiaden konár. 200m úsek idem asi 15 minút. Keď sa dostávam na kraj, nevidím, žiadne siluety zvery. "To je dobré, aspoň si môžem v kľude sadnúť." Ako dobrý prírodný kryt mi poslúžil porast malín a trniek.

Pomaličky sa rozvidnieva a ja skenujem okolie. Dole v jarku sa mihne voľačo tmavé. Jeleň! Ihneď sa štelujem a pripravujem si v hlave scenár, kade pôjde, kde by to bolo dobré odfotiť, kde sú prekážky na fotenie. Je však ešte veľmi skoro. ISO 2500, F4 a čas 1/30 nedáva veľké šance. No cvakám aj tak. Človek nikdy nevie kedy aspoň jedna fotka vyjde. Aj v začiatkoch, bol to hádam môj prvý jeleň, vydržal postáť celú jednu sekundu bez pohybu.

Jeleň lesný -Cervus elaphus- (Archív 09/2010, ISO400, F6,3, 1s )


No odvtedy som techniku trošku upgradol, takže verím v lepší výsledok. Jelienok sa pomaličky približuje na fotiteľnú vzdialenosť. No je neustále v pohybe a z fotiek sú len mazanice. V hustom lesíku zahúka sova lesná a trepotom krídel zneistí jeleňa. Ten na chvíľku zastal. To bola moja chvíľa, jediná možnosť kedy sa môže podariť ako taká fotka.

Cvakám o dušu. Nakoniec z toho vyšla jedna dokumentačná fotka. Nevadí, možno nabudúce.

Jeleň lesný -Cervus elaphus-


Netrvá to však dlho a jeleň sa opäť dáva do pohybu a opúšťa lúku. O pár minút vychádza slnko. No v tej zime ma vôbec nezohrieva.

Už tu sedím takmer trištvrte hodiny a chlad zachádza pod všetky vrstvy oblečenia. Už to chcem pomaly zabaliť, keď zbadám pohyb na svahu oproti. Päť jeleníc uteká z lesíka dole do jarku, akoby ich niečo vyplašilo. V dolinke sa ale nezdržiavajú a rýchlym krokom si to mieria priamo na mňa. V strede lúky trochu spomalia a pasú sa. Na čele s vodiacou jelenicu sa postupne presúvajú do lesíka, kde zašiel aj jeleň. Nechcem ich rušiť a tak robím len zopár fotiek.

Jeleň lesný -Cervus elaphus-


Pomaly prechádzajú naľavo odo mňa a ja sa krčím aby som ich nevyplašil. Už je mi naozaj riadna zima a začína ma triasť. Ešte 5 minút po ich odchode sa ani len nehýbem, aj keď už viem, že sú ďaleko v húštine. Potichu všetko balím a krajom lúky mierim k autu.


Sen som si bohužiaľ nesplnil, no prekabátiť vodiacu jelenicu sa tiež nepodarí každý deň.

35 views0 comments

Recent Posts

See All
  • Facebook Social Icon
bottom of page