Keď som chodil začiatkom jari za srncami, okolo známych miest, nikde som kulíky nevidel. Akoby sa vytratili. Zrejme za tým bolo zarastanie kamenistých plôch. Až mi raz kamarát napísal, že ich neďaleko videl. Pre mňa to bola nová lokalita a tak som sa vybral na prieskum.
Prechádzal som pozdĺž brehu dobrý kilometer. Predieral som sa cez vysokú trávu a húštiny, prekračoval popadané stromy. "Raj pre kliešťov", hovoril som si v duchu a kráčal ďalej. Toho roku som ich už vyberal hádam aj dve desiatky. Bolo horúco a ja som sa pomaly blížil k cieľu. Stačilo prejsť cez poslednú húštiny a bol som pri brehu. No ten sa strmo zvažoval k vode a tak mi chvíľu trvalo kým som našiel aspoň jedno vhodné miesto na pozorovanie. Ponad vodu akurát prelietal rybárik, keď som si sadal. Ďalekohľadom som prehľadával štrkovú pláž. Svojím charakteristickým piskotom sa v diaľke ozýval kalužiačik malý. No na fotenie to veru nebolo. Čakanie mi spestrovali volavky, ktoré sa pravidelne vynorili spoza zákruty rieky a keď ma zbadali, zaťahovali ručnú brzdu rýchlou zmenou smeru a nabratím výšky. Vždy som sa takmer nahlas rozosmial, prišlo mi to veľmi zábavné. Ďalej som sa však sústredil na kulíky. A akoby som si ich v duchu privolal, keď sa len pár metrov odo mňa zjavili. A dokonca párik. Bolo to však o pár metrov nižšie po prúde a tak som zbalil veci a pokúsil som sa presunúť bližšie. Po pár minútach som si našiel miesto. Stačilo trošku akrobacie na kameňoch a bol som priamo pri vode a kulíkoch. Bolo tam tak málo miesta, že som si nemal kde ani batoh odložiť a nohami som bol vo vode. Nie všetky miesta sú dokonalé. Rozložil som statív, nasadil foťák a zamaskoval som sa. O pár minút už boli kulíky na scéne a tak sa podarili prvé fotky.
Kulík riečny -Charadrius dubius-
No svetlo nič moc a tak som usúdil, že ráno bude múdrejšia večerať. Bohužiaľ som ale najbližšie 2 dni nemal čas a fotenie sa odkladalo. Až napokon prišli lejaky a zdvihli hladiny riek. Dravá bahnistá voda brala so sebou všetko a pohltila všetky ostrovčeky. Po rozume mi chodilo len to, čo sa stalo s kulíkmi a inými obyvateľmi týchto biotopov.
Pár dní som počkal, kým voda opadla a tentokrát som sa vybral na prieskum s priateľkou. Sadli sme si na breh a pozorovali okolie. Dlho som nič nevidel, len staré pneumatiky vyplavené vodou. Sem tam preletel rybárik. Ale po kulíkoch a kalužiačikoch ani stopy. Po dákej hodine sme sa to už chystali zabaliť, keď som len pár metrov odo mňa zbadal jedného kulíka. Bol som nesmierne rád, že prežili, čo sa nedá povedať o ich znáškach. O takomto čase sa už mali liahnuť mladé. Smutný a zároveň šťastný som sa vracal domov. Plán bol jasný. Hneď ďalšie ráno som sa za nimi znova vybral. Tentokrát so všetkou technikou. Uvelebil som sa na okraji brehu a zamaskoval. Pomaličky začalo vychádzať slnko a s ním prileteli aj kulíky. Pár minút sa motkali po kameňoch a hľadali niečo pod zub. No a keď bolo to najkrajšie svetlo, hupsli rovno na to.
Kulík riečny -Charadrius dubius-
Nestíhal som prepínať medzi videom a fotkami. Celé divadlo trvalo len pár sekúnd no našťastie som stihol oboje. A akoby to príroda vedela. Obloha sa zatiahla ako opona za predstavením a slnko sa skrylo za oblaky. Kulíčkom to ale určite vôbec nevadilo. Veselo sa preháňali po kameňoch tam a spať.
Kulík riečny -Charadrius dubius-
Malými nožičkami prepletali tak rýchlo, že mi to hlava nebrala.
Kulík riečny -Charadrius dubius-
A častokrát prišli tak blízko, že už ani fotoaparát to nevedel zaostriť.
Kulík riečny -Charadrius dubius-
Zafotil som si veru do sýtosti.
Kulík riečny -Charadrius dubius-
Kulík riečny -Charadrius dubius-
No a keď už som mal plné karty a bolel ma celý človek z tých jogínskych polôh, ktoré som tam celé ráno nacvičoval, pobral som sa domov. Dúfam, že kulíkom sa bude dariť a možno sa k nim ešte neskôr vrátim.
