Jeseň tento rok hrá farbami a neskoré babie leto je ozaj krásne. No ako sa snažím, tak sa snažím, nedarí sa mi zakomponovať žiadne zvieratko do týchto oranžových tónov. Keď už čosi stretnem, tak je buď pod mrakom ako to bolo pri kuvičkovi, alebo sa objekt postaví mimo krásne farby (jeleň, volavka). No tá volavka ma mrzí najviac. Už to budú skoro dva mesiace, ktoré sa ju snažím dostať tam kde chcem, no stále odoláva.
A tak som skúšam znova. Po skorom rannom príchode na miesto, som chvíľku váhal kde si sadnem. Vždy keď si vyberám miesto, prehrávam si v hlave rôzne scenáre, ktoré sa môžu prihodiť. "Jeleň, môže prísť odtiaľ, alebo odtiaľ", a už mierim pod vŕby. "Ale vietor nie je dobrý a nemám vyhľad na vodu", a vraciam sa 10 metrov späť. Keby ma niekto sledoval tak si musí pomyslieť :). No výber miesta je základ. A ako som chcel vyskúšať nový pohľad, tak som aj tak skončil na overenom mieste. No od poslednej návštevy sa ohromne zmenili podmienky. Ale to som sa dozvedel až po rozvidnení. Vodná hladina poriadne klesla a tak sa s mojou vysnenou fotkou volavky pomaly lúčim. Breh sa zvažuje k vode dosť prudko na to aby sa dala urobiť pekná fotka od hladiny. Trošku sklamaný pozorujem brehy, no nikde nič. V diaľke prelieta orliak.
Orliak morský -Haliaeetus albicilla-
Tento rok tu niekde museli hniezdiť. V lete som tu pozoroval viacej kusov. No vždy len takto dokumentačne na diaľku. Iba raz mi priletel od chrbta, ponad hlavu. Vtedy som ho zaregistroval len podľa mohutného mávania krídel.
Po chvíľke vzrušenia nastal opäť pokoj. Slnko sa predieralo pomedzi oblaky a nádherne osvetľovalo osiky na protiľahlom brehu. Také svetlo sa často nevidí. Divadlo však trvá len pár minút a okolie sa halí do tieňa. "Dnes už slnko nevyjde", hovorím si v duchu pri pohľade na oblohu.
Akoby naschvál, iba pár minút po svetelnom divadle vyšla z húštiny líška. Namierila si to pozdĺž potoka. Svetlo akoby zmizlo a vrátila sa noc. Dvíham ISO a skracujem čas. Líška je stále v pohybe, ani na chvíľu nezastavuje. Cvakám jednu fotku za druhou a modlím sa aby aspoň jedna z nich bola ostrá. Jedna nakoniec bola ako tak použiteľná, aj keď žiadna sláva.
Líška hrdzavá -Vulpes vulpes-
Trochu sa pomotala po obnaženom brehu, vyhrabala z blata zbytky nejake ryby a na chvíľku si ľahla. To som ale natáčal video. Zrejme zistila, že tu nič moc pod zub nenájde a tak sa pobrala odkiaľ prišla. Už som si myslel, že koniec. Urobil som ešte poslednú sériu fotiek a v tom sa priam rozbehla za zvukom uzávierky. Vedel som, že prišla moja chvíľa. Uzávierka rachotila, no pomedzi brehový porast fotoaparát ani raz nezaostril. Na chvíľku zastala a vykukla spomedzi nízkych vrbín.
Líška hrdzavá -Vulpes vulpes-
No to už bola tak blízko, že som ju mohol pohladkať a neskôr ešte urobila pár krokov ku mne. Na vzdialenosť jedného metra som sa jej už však nepáčil a tak sa zvrtla a prekvapivo pokojne odišla. Prešla poza mňa stratila sa v lesíku. Chvíľku som ešte čakal, či nevyjde na druhej strane brehu, no nič sa nediaľo. Nedočkavo prezerám fotky na displej fotoaparátu. V duchu si trocha zanadávam, "keby som sedel nižšie....." Keď dvíham hlavu od foťáku, zdá sa mi, že snívam. V diaľke druhá líška. A ide mojím smerom. Rýchlo uvoľňujem nohy statívu a krútim sa čo najnižšie ako sa len dá. No líška prechádza len pozdĺž brehu a mizne v lese. "A je dofotené", hovorím si. Ešte prejdem pohľadom okolie a som rozhodnutý to zabaliť. Zrazu vidím pohyb. "To si robíš zo mna srandu!" Vynorila sa presne v mieste kde prvá zašla do lesa, cca 5 metrov odo mňa. Znížením statívu som ale už nedovidel "za roh" pomedzi porast. Zbadala môj pohyb a presne po stope prvej líšky odišla preč.
Dve líšky za jeden deň, to sa mi len tak nepodarí zopakovať.
Comentários