Ako aj naposledy, aj teraz smerovali moje kroky k vode. Neviem čím to je, ale práve na brehoch vodných tokov a nádrží sa nachádzajú najkrajšie sfarbené stromy, aspoň v mojom okolí. A tak stále s vidinou fotky volavky v žlto-oranžových tónoch som skúsil šťastie, tentokrát ráno.
Teplota -3°C, krásny opar nad hladinou, v diaľke dozvuky jelenej ruje. Ešte za tmy prichádzam na breh. Pôvodný plán prejsť po jeho okraji a sadnúť do vysokej trávy nevyšiel. Skúsil som teda prejsť na druhú stranu. Spočiatku som si nevedel vybrať miesto. Hladina vody sa so mnou opäť pohrala a miesta, ktoré mám odskúšané už neboli najlepšia voľba. Po chvíľke váhania som sa usadil do brehového porastu vŕb. Postupne pribúdalo svetla a ja som oproti zbadal jelenicu. Kráčala pozdĺž vody a sem tam odtrhla trávu alebo list zo stromov. O pár minút neskôr jej robil spoločnosť lišiak. Ten však len prešiel pár metrov, označkoval svoje územie a zmizol v hustom lese. Tesne po východe slnka sa stromy zafarbili do krásnej oranžovo-ružovej farby. Len škoda, že v tom momente nebol žiaden objekt na scéne. Akonáhle slnko zašlo za oblak, vyšiel z lesíka mladý jeleň.
Jeleň lesný -Cervus elaphus-
No dlho sa nezdržal, niečo sa mu nepáčilo na protiľahlom brehu a tak sa pomaly vrátil odkiaľ prišiel. Príčinou bol zrejme rybár, ktorý prechádzal popri vode s nahodenou udicou. A tak som sedel ďalej a čakal. Po volavkách ani chýru ani slychu. Pár krát preletela čajka a so svojím škrekľavým hlasom ma prebrala z driemot. Ani som si neuvedomil a už bolo 8 hodín. V duchu si hovorím, že počkám ešte do pol a zabalím to. Bolo presne 8:28, keď mi písala priateľka SMSku, keď som začul čvachtanie vo vode. Bol som presvedčený, že je to dáky rybár a už to môžem nadobro zbaliť. No na moje obrovské prekvapenie, po bahnistom brehu si vykračoval jeleň. Videl som jeho siluetu cez konáre vŕb, no nemohol som sa otočiť, aby som ho nevyplašil. Neisto pozeral striedavo smerom ku mne a do hustých vŕb. V duchu som sa modlil. "Ja tu nie som, kľudne môžeš ísť bližšie." Zrejme to bolo také "hlasné", že to počul a pomalým krokom sa vidal mojím smerom. No to som ešte nevedel, čo príde. Namiesto toho aby išiel po brehu, vošiel do vody. V pozadí krásne oranžové stromy, odrážajúce sa vo vodnej hladine, a jeleň predo mnou na 15m. So 400mm objektívom som toho ale veľa spraviť nemohol a tak som sa len díval. Pre niekoho možno obyčajné stretnutie s jeleňom, no pre mňa to bol jeden z najkrajších pohľadov aké som zažil. Dúfal som, že bude pokračovať cez vodu aj k protiľahlému brehu. No po pár metroch brodenia a čvachtania vo vode sa vrátil na súš. To už bol ale vo fotiteľnej vzdialenosti a tak som si toto stretnutie zvečnil.
Jeleň lesný -Cervus elaphus-
Síce nie vo vode a oranžových tónoch, ale som rád, že mi venoval taký krásny pohľad.
P.S. Volavky sedeli učupené na brehu asi o 2km ďalej.
Comments