Od polky júla sa v našich lesoch a najmä na našich lúkach odohráva tajomné divadlo. Jeho hlavnými aktérmi sú srnce.
Od jari si vytyčujú svoje teritóriá, v ktorých práve počas ruje zvedzajú súboje o svoje družky. No a ja som už netrpezlivo čakal na začiatok tohto predstavenia.
Vstal som skoro ráno, a hneď som pozeral predpoveď počasia. Ako prvé som skontroloval radary, keďže cez noc malo pršať. Našťastie dážď doznieval. Rýchlo som sa obliekol a vyrazil som v ústrety dobrodružstvu. Cestou som sa ešte zastavil na pumpe, keďže už od predchádzajúceho večera mi blikala kontrolka. Kým som dorazil na miesto, už nepršalo. Vystúpil som z auta a rýchlo som si balil vybavenie do ruksaku. V tom som počul nejaký divný zvuk. Podobný aký vydávajú diviaky, keď sa pasú, také krochkanie, alebo mľaskanie. Myslel som si, že mi len vŕzgajú brzdy, keďže som stál vo svahu. No keď som zavrel kufor a zamkol auto, na chvíľku som zbystril sluch a bolo mi jasné, že len pár metrov, na druhej strane kríkov sú ozaj diviaky. Tie ale neboli dnes na programe. Iba som na ne pozrel rýchlo cez ďalekohľad a plynulo som pokračoval ďalej. Cez potok, blatistú lúku, hore, dole, doprava, doľava, znova cez potok a už som sa pomaličky predieral pomedzi vysoké stonky bodliakov na kraj lúky. S maličkou dušičkou som vykukol ponad vegetáciu. "Nikde nič, vzduch čistý", pomyslel som si a už som sa usádzal. Rýchlo som sa zamaskoval a pozoroval lúku. Po nočnom daždi sa nad ňou vznášal jemný hmlistý opar. Vlhkosť bolo zo vzduchu doslova cítiť. Zo stromov naokolo padali kvapky vody na veľké listy bodliakov. V tom niečo sprašťalo za mojím chrbtom. Ale cez zelenú stenu bujnej vegetácie som nevidel nič. V duchu som si predstavoval ako spomedzi zelených listov vykukne diviačia hlava pol metra odo mňa. Našťastie sa nič také nekonalo. Ale nič sa neukazovalo ani na lúke. Začínal som klesať na duchu. Hmla sa začala na kopcoch pomaly rozplývať a vykuklo slnko. Nervózne som kontroloval hodinky. Do odchodu ostávalo niečo menej ako hodina. V tom sa v tráve niečo mihlo. Srna. Utekala krížom cez lúku so srncom v pätách. Ihneď mi srdce poskočilo, "už to začalo." Na chvíľu sa mi stratili z dohľadu za terénnou vlnou. O pár minút som srnca zbadal znova. no bol veľmi ďaleko.
Srnec lesný -Capreolus capreolus-
Popred neho prešla líška. V tej vysokej tráve ju nebolo takmer ani vidno. Prezradili ju len nastražené uši. Srnček si pochutnával na šťavnatej orosenej tráve, zatiaľ čo sa srna niekam vyparila. A o niekoľko minút ju nasledoval aj srnec. Prešiel doľava a opäť zmizol za terénnou vlnou.
Striedavo som hľadal líšku a srnca. Ale márne. Už ostávalo len 15 minút do odchodu a ja som videl ledva srnca na 300 metrov. Začínal som sa zmierovať s tým, že odídem bez fotky. Srnec tie ťažké myšlienky asi počul a vykukol spoza kopčeka. Rýchlo som nastavil foťák, keďže sa opäť zatiahlo. Skúsil som vábničku. No srnec sa ani len neobzrel mojím smerom. Za to ale pekne postupoval ku mne. Bol stále bližšie a bližšie. Ja som stále čakal, prechádzal okolo plotu a pozadie fotky by bolo rušivé. V tom sa zastal, na chvíľu pozrel poza mňa a otočil to priamo ku mne. Srdce mi začalo búchať ako o život, akoby to bolo prvýkrát čo som tak mal blízko srnca. Postupne sa od plotu vzdialil a mohlo sa začať fotiť.
Srnec lesný -Capreolus capreolus-
Cestou si to ešte rozdal zo stonkou bodliaka a s víťazoslávnym úsmevom pokračoval ďalej.
Srnec lesný -Capreolus capreolus-
Už sa mi takmer nezmestil do hľadáčika. Pohotovo som prepol na rýchle snímanie. Uzávierka zarachotila a srnec pozrel na mňa.
Srnec lesný -Capreolus capreolus-
Znova sa ozval rachot ale to už srnec pokračoval do úkrytu. Ihneď som skontroloval fotky. "Snáď sú ostré", chodilo mi neustále v hlave. Našťastie boli.
Síce bolo už veľa hodín, no ja som ešte sedel a vstrebával tú atmosféru. Prezeral som si fotky a vytešoval sa. Samozrejme som dával čas srncovi, aby som ho pred sebou zbytočne netlačil pri odchode. Potom som sa rýchlo zbalil a utekal domov, do práce.
Ak nerátam tých pár výjazdov, kedy som bol obzrieť terén na rôznych lokalitách, toto bolo prvé ozajstné fotenie srncov počas ruje. Ani by mi vo sne nenapadlo, že sa mi podarí fotka hneď prvýkrát a ešte taká parádna.
Comments