Jesenné sychravé počasie je často sprevádzané hmlami, dažďom a vetrom. Nebolo tomu inak ani včera. Dole pod horami ešte slnko sem tam vykuklo spoza oblakov, no na horách bolo zatiahnuté takmer celý deň. Nízka oblačnosť halila hrebene do tmy. Aj napriek tomu som sa vydal práve tam. Keď som už konečne sedel v závetrí skál, spoločnosť mi robili ďatle a jeden žltochvost. Oblak nasiaknutý vlhobou sa prevaľoval cez vrchol kopca a kondenzoval sa na mne. Po niekoľkých minútach som bol pokrytý drobnými kvapkami vody. No nebol som jediný, komu zmokol kabát. Neďaleko sediaci kuvičok sa neustále otriasal popri tom ako sledoval operencov.
Kuvičok vrabčí -Glaucidium passerinum-
Párkrát sa dostal aj do ich blízkosti, no na ďatle, ktoré sú od neho o hlavu väčšie, si netrúfol. Skôr naopak. Prítomnosť sovičky ďatlom trošku prekážala a tak ju trochu popreháňali po okolitých stromoch.
Kuvičok vrabčí -Glaucidium passerinum-
Oblačnosť klesla ešte nižšie a zahalila stromy do bielej tmy. Nebolo vidno ani na 5metrov a tak mi nezostávalo nič iné len sa zbaliť a pobrať sa domov. Zmoknutý ale šťastný.
