Za posledný týždeň sa toho moc nepodarilo. Krásne slnečné počasie sa zmenilo na sychravé. Niekedy som sa ráno cítil ako uprostred zimy, keď teplota zrazu spadla na -7°C. A takéto počasie častou využívam na prieskum terénu. Zopár dní sme strávili s Palom pri vode, tak pevne verím, že sa niečo podarí a pomaly začnú pribúdať zábery do nového projektu.
V nedeľu som ale spojil príjemné s užitočným. Celý deň malo byť pod mrakom a hlásili silný vietor. Moc nádejí som si teda nedával. No išiel som hlavne kvôli neskoršiemu prieskumu a tak voľba padla na zašitú lúku na stráni pod lesom, kde v tomto období zachádza zver. Už pár metrov za dedinou bolo poznať, že jar aj napriek zimným podmienkam už dorazila. Všade bolo počuť vtáčí spev a za prvou zákrutou som stretal prvé kusy vysokej. Doslova som musel až zapískať, aby si ma na 10m všimli a "uhli" mi z chodníčka. Zem zas troška zmrzla po pár daždivých dňoch, čomu som bol veľmi rád. Veľmi často chodím zablatený až po kolená, keď prechádzam touto dolinou. Na jej konci ma čakal solídny 300 metrový výšľap s prevýšením cez 100m. Taká príjemná rozcvička na ráno. Parádne zahriaty som sa usadil pod šípkový krík a zamaskoval sa. Bolo ešte šero keď zospodu vyšiel mladý jeleň - ihličiak. Dlho sa ale nezdržal a smeroval hore do brezovej hory, na okraji ktorej je veľké kalisko, ktorá jelene využívajú najmä v lete a cez ruju. Potom sa dlho nič nedialo. Fúkal silný studený vietor, ktorý mi riadne znepríjemňoval čakanie. Napokon sa ale oplatilo čakať. V páse kríkov podo mnou som zbadal pohyb. Najprv som si myslel, že je to zajac, keďže som videl uši a chrbát. No zo ušiaka sa nakoniec vykľula srnka. Prechádzala pozdĺž porastu a pomaly, pasúc sa, sa približovala ku mne. Nakoniec sa dostala tak blízko, že na šírku sa mi už nezmestila a musel som objektív otočiť vertikálne. Jej neustále pohyb a slabé svetelné podmienky mi ale nedovoľovali spraviť ostrú fotku. No vtedy ako by ma vyslyšala a pokojne si ľahla na snehom pokrytú zem.
Srnec lesný -Capreolus capreolus-
Aj napriek zimným podmienkam, tu zavládla pohoda. Srnečka spokojne prežúvala sústo za sústom, drozdy a sýkorky vyspevovali o dušu na vrcholcoch stromov, v diaľke sa pásla vysoká. Na chvíľu som aj zabudol na mrazivý vietor, ktorý sa mi zarýval pod bundu. Vietor ešte o trochu zosilnel. Závetrie asi nebolo dokonalé a tak sa srnka pobrala o pár metrov ďalej do lesa, kde je viacej možností a lepší úkryt pred nepriazňou počasia. Počas presunu mi venovala pohľad do jej tmavých očí a pomaličky vykračovala ďalej.
Srnec lesný -Capreolus capreolus-
Vždy sa teším stretnutiam so srnkami. Sú také milé, nežné. Aj napriek tomu, že sú bežnou súčasťou prírody takmer v celej Európe, patria medzi moje obľúbené druhy.
Chvíľku po jej odchode som ešte počkal kým zájde vysoká, aby som ju zbytočne neplašil. Bola mi už riadna zima a potreboval som sa hýbať. Zbalil som "fidlátka" a presunul som sa do doliny. Ale o tom snáď inokedy.
