Už začiatkom septembra som bol pár krát pozrieť volavky. No žial neúspešne. Raz ma skoro vytopila stúpajúca hladina vody, ktorá počas 2 hodinového sedenia stúpla o 10cm a keby som čakal o trošku dlhšie, v najhlbšom bode by mi už natieklo do čižiem. Druhý raz bola voda ešte vyššie a tak som sa na miesto ani len nedostal. Tretíkrát zmarili moje plány rybári na motorovom člne.
Vrchol sezóny sa skončil jeleňou rujou, a tak som rozmýšľal čo ďalej. Listy na stromoch sa krásne sfarbili a tak som šiel skúsiť volavky opäť. Voda ešte úplne neopadla, ale už bola o pár desiatok centimetrov nižšie ako naposledy a tak sa dalo vpohode prejsť po brehu. Sadol som si na vŕbami zarastený breh a čakal. Slnko svietilo priamo na mňa a pomaly ma škvarilo. Ja som ale vedel, že akonáhle zájde za stromy, bude mi zima, a tak som tú hodinku pretrpel. Nič extra sa nedialo, sem tam preleteli rybáriky, sem tam volavka ale vždy na veľkú vzdialenosť. Bližšie sa odvážili až po západe slnka.
Volavka popolavá -Ardea cinerea-
Nie je to ešte podľa mojich predstáv. Budem musieť ďalej skúšať a veriť, že sa niečo podarí.
