Dni sa po jelenej ruji citeľne skracujú a na fotenie už nezostáva veľa času. No vždy o takomto čase prichádza na rad jesenný tok našich sov. A ja som si dal v októbri za cieľ odfotiť nejakú z nich v peknom farebnom prostredí.
Na prvý pokus to nevyšlo. Kuvičok sa mi na lokalite ozval až po západe slnka. Ale aspoň som vedel, že tam je. Druhýkrát som sa do bukového lesa vybral ráno. Na východ slnka som sa ešte na pár minút zastavil na lúkach, či nebudú prechádzať nejaké jelene. Tak aj bolo. Ešte bolo riadne šero, keď išli prvé kusy. Učupený som ich pod kríkom sledoval ako prechádzajú len pár metrov odo mňa. Na fotenie bola ešte tma a tak som sa o to ani nepokúšal a nechal som ich prejsť. Pomaly sa rozvidnievalo a pod divou jabloňou sa zjavil mladý jeleň. Bol však ďaleko a medzi kríkmi. Čakal som čo sa bude diať. Zo 10 minút sa tam točil okolo stromu a striedavo jedol trávu a popadané jablká. V diaľke sa ozval výstrel a jeleň sa strhol. Uprene pozeral v smere výstrelu a o pár sekúnd sa rozbehol ku mne. Zastavil sa priamo predo mnou, keď sa z doliny ozvala ďalšia rana.
Jeleň lesný -Cervus elaphus-
Niečo ho za mnou zaujalo, lebo sa stočil a zboku ma obišiel. Neskôr sa ukázalo, že sa na druhej strane kríkov pásla jelenica a tak ju išiel skontrolovať.
Keď vysoká zašla do lesa, vybral som sa opačným smerom za kuvičkom. Dával som si veľké nádeje, lebo aj pri príchode na lúky som ho v diaľke začul. Zbehol som strmým zrázom a tak isto strmým som zase vybehol hore. Cez mladinu, okolo kaliska až som sa dostal ku skalám na okraji doliny. Na chvíľu som zastal a načúval zvukom lesa. Spoza skalného brala sa jesenným zvyšujúcim tónom ozýval kuvičok. Pomaly som prešiel na vrch skaly a spoza stromu som hľadal toho malého lesného škriatka. Sedel si tam na konári a pískal si tú svoju.
Kuvičok vrabčí -Glaucidium passerinum-
Pozeral sa na mňa ako na zjavenie. Do tých mieste veru veľa ľudí nechodí. A už vôbec nemávajú také divné rúry v rukách. Pomaly som sa k nemu približoval. Ako som tak šuchotal v suchom lístí, priletel si ma pozrieť bližšie.
Kuvičok vrabčí -Glaucidium passerinum-
Takto nejako som si to predstavoval. Akurát s krajším svetlom a pozadím. No počasie mi neprialo a so slnečného rána bolo nakoniec zatiahnuté a sychravé a v tmavom lese sa mi moc nedalo fotiť.
Do tretice som šiel skúsiť ešte jedno poobedie, no po sovičke akoby sa zľahla zem a nereagoval ani na vábenie. A to bol asi posledný pokus o takéto jesenné fotenie. Lístie zo stromov rýchlo mizne a predstava fotky v krásnom farebnom lese sa rozplýva.
Cieľ som však splnil a s výsledkom som spokojný.
