Dážď, dážď, dážď, samý dážď. Ak som chcel tento rok odfotiť ručiaceho jeleňa, musel som si čo-to pretrpieť. Ani nerátam, koľkokrát som zmokol. Aj kvôli nepresným predpovediam počasia, aj kvôli tomu, že som potreboval byť na mieste skôr ako skončí lejak.
Tentokrát som šiel s fotokolegom Majom. Aj napriek negatívnym správam, sme šli obzrieť jedno miesto. Miestni poľovníci vraveli, že je tu ruja o ničom. Vraj je zver kvôli vlkom stiahnutá bližšie k dedinám. Tak som povedal Majovi, že si rád odfotím aspoň toho vlka, keď nepríde jeleň.
Keď sme vystúpili z auta, na naše počudovanie sa jelene už pekne ozývali z neďalekého lesa. Rýchlo sme pobrali techniku a už sme kráčali popod horu. Spolu s nami ale lesom kráčal aj jeleň. Bolo počuť ako sa ručanie presúva presne tam, kde sme mali v pláne sadnúť. V momente, keď sme vošli na lesnú cestu vedúcu na malú lúčku, začalo pršať. Spočiatku to bol jemný dážď. Kým sme ale prešli na okraj čistiny, zmenil sa na poriadny lejak. A čo čert nechcel, jeleň akurát vtedy prechádzal cez lúku. Neváhal som ani sekundu a spustil som salvu, modliac sa, aby aspoň niečo bolo ostré.
Jeleň lesný -Cervus elaphus-
Nakoniec to vyšlo celkom fajn. Škoda akurát, tej čerstvo pokosenej lúky. Minulý rok ostala krásna vysoká tráva celú ruju, ako môžete vidieť v príbehu tu. No ak by ale lúku nepokosili, tak by sme jeleňa hádam ani nevideli.
Počkali sme kým zájde nerušene do lesa a presunuli sme sa pod koruny stromov, kde sme strávili najbližšiu minimálne štvrťhodinu. Lialo a lialo, akoby ani prestať nechcelo. Ale ako rýchlo dážď prišiel, tak aj utíchol a spomedzi oblakov začalo vykukovať slnko. Rýchlo sme sa zamaskovali pod stromy a čakali. Mysleli sme si, že zver hneď pôjde von. Dlho sa však ani nič neozvalo ani neukázalo. Iba krajom lúky prebehla jelenica s teľaťom. Obaja sme spozorneli, no jeleň nikde. Iba sem tam sa čosi ozvalo v diaľke. Asi po ďalšej pol hodine sa začal ozývať jeleň z mladiny. Okamžite som mu kontroval s vábničkou v rukách. No nie a nie ho dostať z hustého lesa von. Až napokon v posledných lúčoch slnka vyšiel von. poobzeral sa a znova zašiel to húštiny.
Jeleň lesný -Cervus elaphus-
Také krásne svetlo sa ozaj každý deň nevidí. Škoda len, že nevyšiel trošku ďalej. No to by sme už chceli moc.
Ostali sme ešte do tmy. Keď už sa nedalo fotiť, šepol som Majovi sarkasticky: "Kde sú tie vlky?" A s úsmevom sme to zabalili. Pod lesom sme ešte hodnú chvíľu pozorovali jeleňa, ktorý sa nám ukázal na kraji lesa a keď zašiel aj s jelenicou, pobrali sme sa aj my
V ten večer to mal byť jelení koncert. Bola zima, po daždi a jasno. No okrem tohto jeleňa sa toho moc neozvalo. Dokonca ani od dedín toho moc nebolo počuť. Žeby ozaj tie vlky?
Bohužiaľ to by tých vlkov muselo byť "nakašu" všade, keďže aj v iných veľmi dobrých lokalitách bolo tento rok ticho.
Comments