Počas pekných slnečných dní si musí fotograf vyberať miesta dôsledne. Všade sú ľudia. Cyklisti, motorkári, psíčkari... A tak si vyberám odľahlú lúčku pod horou.
Znova jeleňom v pätách kráčam cez rúbanisko až na okraj lúky. Ešte pred pár mesiacmi som tu videl čriedu asi 70 jeleňov. Vtedy mi ich vyplašila pani venčiaca dvoch vlčiakov. Samozrejme voľne pustených. V tom čase chodili jelene na pašu zavčasu, niekedy z lúky ani neschádzali a trávili tam celý deň. No a keď niekto prišiel, splašili sa a utekali hlava nehlava. Aj vtedy utiekli cez jarok na protiľahlú lúku, kde na chvíľu zastali. Vzdušnou čiarou boli odo mňa asi 400metrov, no ich pach bolo cítiť aj na takú diaľku.
Keď ale pokosili lúky, zver zmizla. No pár krát som ich tu videl vychádzať, keď som sa vracal z iných miest a tak som skúsil šťastie. Usadil som sa pod prečnievajúcu korunu kríku. Dokonalé maskovanie. Fúkal silnejší vietor a tak som sa modlil aby sa čosi ukázalo. Nič sa však neukazovalo. Iba v diaľke som videl zopár jeleníc. No ani tie sa dlho na lúke nezdržali a schovali sa za horizont. Slnko už zašlo za stromy a lúka sa zahalila do tieňa. Bez slnečného svitu sa aj citeľne ochladilo.
Už som sedel viac ako hodinu, a stále nič. A pritom by to tu tým jeleňom pristalo. Krásna lúčka s čerstvou trávou a riedkym lesom v pozadí. Ale nechcelo sa im. Moje zmysli však zaujalo niečo iné. Len pár metrov odo mňa niečo šuchotalo v tráve. Pomaly som otočil foťák tým smerom a čakal som s prstom na spúšti. "Musí to byť niečo malé, nevidím to v tráve", hovorím si. Myslel som si, že to bude líška. No na moje počudovanie, z trávy vyskákal zajac. Ten je veru ozaj vzácny, veľa ich tu v našich končinách nie je. Steblá trávy mi ale prekážajú vo výhľade a fotoaparát len preostroval tam a späť. Chytil sa až keď bol ušiak veľmi blízko a už sa mi nezmestil celý do hľadáčika. To sú tie najhoršie chvíle fotografa s pevným ohniskom. Fotiť sa nedá, ak nechcete odrezať uši ani chvost, ostáva len čakať čo sa udeje. No trpezlivosť fotky zajaca prináša.
Zajac poľný -Lepus europaeus-
Veselo si chrúmal trávu a nenechal sa rušiť. A tak som tam sedel, pozoroval a fotil zajačka až skoro do tmy. Vtedy sa pobral ďalej na lúku.
Jelene som ako zvyčajne neodfotil. Zopár kusov som videl na rúbanisku, cez ktoré som prechádzal. No v tej vysokej tráve ledva trčali parohy.
Comments