Unavená

Je nedeľa ráno. Konečne znesiteľná teplota. Iba v mikine kráčam v ústrety dobrodružstvu. Po pár minútach sa predieram cez kríky čo najtichšie ako sa dá. Je ešte tma. Opodiaľ sa pasie črieda jeleňov. Parohy už majú pekne vyrastené. Svetla pomaly pribúda. Ako to býva zvykom, s východom slnka sa zver pomaly sťahuje do úkrytu. No dnes si vybrali iné chodníčky, a okolo mňa ani chlp, iba diviak v diaľke prebieha. V tom zbadám kútikom oka niečo oranžové. Líške trčí z porastu len hlava. Pozerá navôkol a hľadá čosi pod zub. O chvíľku prechádza cez pole a stráca sa za horizontom. Slnko je už vysoko a ja sa pomaly zberám domov. Keď sa už otáčam chrbtom k poľu, zbadám znova tie oranžové uši. Rýchlo skočím za kríky, vyberám foťák a vraciam sa späť. No nič však už netrčí nad "zeleným kobercom". Po líške akoby sa zľahla zem. Prejdem ešte kúsok a v koľaji od traktora ju nachádzam. Spí. Pomaličky sa ku nej zakrádam. Každých pár metrov zastavujem. Nič, stále spí. Sem tam cmuknem, nereaguje, musela to byť ťažká noc. Keď už som nadostrel, cmukám ešte raz. Líška len zdvihne hlavu, venuje mi pohľad a spí ďalej.

Líška hrdzavá -Vulpes vulpes-

Niekedy zver uteká keď vás zbadá na "kilometre", no raz za čas sa pošťastí aj takýto moment.