Ubehol týždeň, odkedy som bol na svojom obľúbenom srnčom mieste. Počasie uplynulé dni moc neprialo, pár krát som aj zmokol a tak som sa tešil konečne peknému večeru. Na mieste som bol už okolo pol 7. Ešte som sa nestihol ani poriadne usadiť, už som zbadal v jarku srnca. Rýchlo som rozložil statív a vytiahol maskovačku. To už ale srnec mieril ku mne. Nestihol som ani vybrať vábničku a už bol na "dostrel".
Srnec lesný -Capreolus capreolus-
Uzávierka rachotala o stošesť. Stále o mne nevedel. Na chvíľku sa zastavil, venoval mi pohľad a pokračoval do lesíka za mnou.
Srnec lesný -Capreolus capreolus-
Tento fešák sa mi zdal povedomý a tak som ihneď skontroloval fotky. Bol to ON, môj "starý známy". Vždy ma teší, keď opätovne stretávam zvieratá, ktoré som už fotil. Tohto staršieho pánka, je ľahko rozoznať. Na pravom parohu, pod prvou výsadou, má malú dierku.
(2.8.2021) (9.8.2021)
Slnko pomaly klesalo, a v diaľke sa ukázalo pár kusov srnčieho a tak som konečne vytiahol vábničku. Pár krát som pískol a z húštiny vyšiel srnec. Neveril som vlastým očiam. Bol to opäť "starý známy". Nechápavo som pozeral. Musel ma obísť poza lesík a vrátil sa na miesto odkiaľ prišiel pred chvíľou. Na vábenie ale reagoval zvláštne. Vždy iba prešiel pár metrov, a vrátil sa k húštinke.
Srnec lesný -Capreolus capreolus-
Vedel som, že tam niekde bude aj jeho milá. A tak aj bolo. O niekoľko minút, v krásnom svetle zapadajúceho slnka spečatili svoju lásku.
Srnec si potom ľahol do trávy a kontroloval svoje okolie. Srna sa pokojne pásla. Do západu slnka zostávala ešte zhruba pol hodina. Tešil som sa, že sa ešte ponaháňajú po lúke a natočím si aj nejaké videá. Dokonalý večer, ... by to bol, keby celkom neromanticky krajom lúky neprechádzalo poľovnícke auto. Zamilovaný pár okamžite spozornel, vstal a utiekol do lesa. Auto prešlo pozdĺž všetkých lúčok a tak nemalo zmysel ďalej čakať. Zbalil som sa a so zmiešanými pocitmi som sa pobral domov.
Na jednu stranu som bol šťastný, že som videl opäť starého známeho srnca, a že sa podarili aj pekné zábery. No na druhej strane som bol nahnevaný. Často sa z poľovníckej obce ozýva, že fotografi plašia zver. Vždy keď s tým na mňa niekto vyrukuje, vrie vo mne krv. Aby fotograf niečo odfotil, chodí pomaly, potichu, nebadane. Nechodí v terénnych autách krížom krážom cez lúky 20 minút pred západom slnka. Určite nechcem všetkých hádzať do jedného vreca. Ako poľovníkov, tak aj fotografov. Sám poznám veľmi dobrých, svedomitých poľovníkov, ktorý si svoje úlovky poctivo vychodia. No na druhú stranu, stretol som sa už aj s fotografmi, s ktorých praktikami taktiež nesúhlasím.
Trošku som odbočil od príbehu, no na záver by som chcel povedať jedno. Pri pobyte v prírode, či sa jedná o fotenie, lov, hubárčenie, turistiku, skúsme sa správať trošku ohľaduplnejšie. V prírode nikdy nie sme sami. Pokúsme sa neísť autom po lúkach, neprehánať zbytočne zver, nevykríkať, na chvíľu vypnúť telefóny a odniesť z prírody odpadky po sebe, ale aj po tých menej zodpovedných.
