Je pondelňajšie poobedie a ja rozmýšľam kam sa vybrať. Fúka trochu silnejší juhozápadný vietor a podľa toho vyberám lokalitu. Sadám do auta a o 20 minút som na mieste. Vyberám fotoaparát z ruksaku, obúvam topánky a balím "maskovačku". Po pár metroch sa dostávam na lúku, ktorú lemujú husté kríky. Ideálne prostredie pre srnčiu zver. Na týchto miestach som aj minulý rok fotil srnce, a tak pomaličky kráčam k prvému kríku. Schovám sa pod jeho konáre a po niekoľkých minútach skúšam vábiť. Tento rok som si zaobstaral novú vábničku a stále neviem či na ňu budú srnce reagovať. Čakám chvíľku a idem ďalej. Takto pokračujem asi kilometer pozdĺž húštin. Nikde ani chlp. Nakoniec prechádzam na ďalšie lúky pod lesom, kde si sadám do krovia. Obloha na západe sa zaťahuje a narýchlo kontrolujem búrkový radar. "Veď dnes malo byť pekne", prebehne mi hlavou, keď pozerám sklamane na displej telefónu. V diaľke už vidno dažďové závoje. "Mám asi pol hodinu kým to sem príde." Sedím na kopčeku pod lesom, s krásnym výhľadom na všetky strany. Dolu podo mnou sa zrazu vynorí z húštiny srnec. Pokojne sa pasie na šťavnatej tráve. Vyberám vábničku a spúšťam srnčiu serenádu. Srnec okamžite pozrie mojim smerom a vyštartuje ku mne. Zachádza za kopček a tak ho strácam z dohľadu. Chvíľku čakám a opäť fúkam do vábničky. Po niekoľkých minútach sa srnec zjavuje na opačnej strane kopčeka a smeruje niekam preč.
Srnec lesný -Capreolus capreolus-
Skúšam ešte párkrát písknuť, ale bez odozvy. Srnec zachádza za smreky a stráca sa za horizontom. Hlavou mi stále chodí, "nechápem, zle pískam? Asi."
Slnko už úplne zmizlo za tmavými mrakmi. Vtom vychádza z húštia asi 200m od prvého srnca další "paroháč". Ide však rezkým krokom doľava.
Srnec lesný -Capreolus capreolus-
S malou dušičkou písknem do vábičky. Medzitým sa mi srnec stratil z dohľadu. Zrazu sa objavuje na kopčeku. "Tak predsalen to funguje", preblysne mi hlavou. Priťahovaný akoby magnetom sa poklusom približuje priamo ku mne.
Srnec lesný -Capreolus capreolus-
Obzerá sa okolo seba, ale svoju družku nevidí.
Srnec lesný -Capreolus capreolus-
Neskôr skláňa hlavu k zemi a hľadá jej pach.
Srnec lesný -Capreolus capreolus-
Nakoniec si prichádza po fotku na občiansky.
Srnec lesný -Capreolus capreolus-
No a keďže srnček svoju družku nenašiel, pomaly odkráčal do lesa za mnou. Na moje počudovanie, z toho istého kríka, odkiaľ vyšiel srnec, vybehla srna a s nosom na zemi akoby hľadala odložené srnča.
Z oblohy sa spustil dážď. Rýchlo sa balím a utekám sa schovať do lesa.
Pod hustým smrekom sedím niekoľko minút a celý čas rozmýšlam nad srncom. Nad tým aká je príroda dokonalá, že vybavila srnčeka tak dokonalým výborným, ktorý dokáže presne určiť odkiaľ prišlo pískanie na vzdialenosť 200m.
Dážď poľavuje a tak sa pomaly zberám. Za zákrutou stretávam srnu. Hneď bere nohy na ramená a s bäkotom sa stráca v lesíku. Prechádzam znova krajom lúk. Z kríku pri stožiari zrazu vybehne srnec. Svetla je už málo tak sa skúšam trošku pohrať s technikou. Nakoniec to vypálilo celkom fajn.
Srnec lesný -Capreolus capreolus-
Ako čerešnička na torte bola srnčia nahánačka pár metrov od auta, ale to som mal už techniku zbalenú.
Srnčia ruja sa už konečne rozbehla aj na Liptove, ostáva mi dúfať, že toto chladné daždivé počasie ju nezmarí.
