Pri pohľade z okna sa mi až nechce veriť ako bolo ešte pred pár hodinami krásne. Slnečné dni vystriedal tak potrebný dážď. Ale späť k včerajšku. Už dopredu som vedel, že sa počasie zhorší a najbližšie dni sa mi moc nepodarí vybehnúť niekam s foťákom. Tak som sa rozhodol po "nevydarenom" víkende, že si skúsim napraviť reputáciu na osvedčenom mieste.
Plán boli jelene v lyku. Pri potulkách počas posledných dní som ich stretával často. No vo všetkých prípadoch som bol nepripravený, v aute, alebo bez foťáku. Niektoré jelene už majú ozaj krásnu korunu a tak som si povedal, že by bolo pekné nejakého cvaknúť.
Slnko vychádza niečo po 5 hodine, čo mi dovoľuje vybehnúť aj pred prácou. No nie je to na nejaké tralákanie po horách, iba rýchly výbeh poza dedinu.
O pol 5 už sedím pod stromom. Ukrytý pred zrakom všetkých obyvateľov. Aspoň v to dúfajúc :D. Zatmenie mesiaca som nevidel, zašiel za hrebeň Súľovských skál. Pri príchode boli 2 mladé jelene už vonku. Tesne nado mnou. Vďaka bohu sa mi ale podarilo úspešne sadnúť do kríkov bez toho aby o mne vedeli. Pokojne sa popásali na čerstvej, rosou pokrytej zelenej tráve. Pozoroval som ich pomedzi kríky. Ešte bolo šero na poriadne fotky, keď sa rozhodli, že za horizontom je tráva zelenšia. O pár minút som už mal za chrbtom ich staršieho kamaráta, no cez konáre sa mi nedalo fotiť. Dlho sa nezdržal a pokračoval po stopách svojich predchodcov. Slnko pomaly stúpalo spoza horizontu a mne spríjemňovali chvíle čakania rôzne vtáky. Od drozdov cez sýkorky až po bažanta tokajúceho v diaľke. Keď už bolo slnko vysoko, môj čas sa naplnil a musel som utekať do práce. No ešte som sa išiel pozrieť za horizont, kde zachádzali jelene, či je tam ozaj lepšie ako kde som ich ráno čakal. A veru bolo. Kúsok odo mňa sa zrazu z ničoho nič zjavila líška. Okamžite som si kľakol aby som tak netrčal v strede lúky a cvakal som o-sto-šesť. Našťastie sa mladá mamina venovala viac lovu ako mne a s plnou papuľkou si to namierila rovno ku mne.
Líška hrdzavá -Vulpes vulpes-
Keď už bola ale ozaj blízko a ja som prepol na rýchlu uzávierku, zbadala ma a odbehla pár metrov k lesu. Odtiaľ už znova pokračovala pokojným krokom s raňajkami pre svoje ratolesti.
Jelene sa mi nakoniec nepodarilo, ale toto stretnutie s mamou líškou mi to vynahradilo a tešil som sa možno ešte viac ako z paroháčov. Na ne bude hádam čas aj neskôr.
