Večer pršalo a tak som rozmýšľal kam ísť nasledujúce ráno. "Na lúkach v údoliach bude určite hmla", pomyslel som si. Vybral som sa teda k vode.
Vždy som k nej chodil rád, fascinovalo ma hlavne vodné vtáctvo. No mnoho tokov v našom okolí trpelo znečistením a vodných plôch tu tiež nie je veľa.
No tento rok som to chcel zmeniť. Už koncom zimy som začal navštevovať jedno miesto. Spočiatku to bolo o ničom. No postupom času, som tu videl veľké množstvo druhov, od vtákov až po cicavce. A tie rána plné štebotu vtákov, žblnkania vody,...
Keď som si vyberal výbavu z kufra auta, vedel som, že budem mokrý. Každé steblo trávy bolo doslova obalené kvapôčkami vody. Nad lúkami sa vznášal krásna prízemná hmla. V tom momente mi hlavou prebleslo: "Tu by krásne vynikol ručiaci jeleň", a pokračoval som smerom k rieke.
Mokré nohavice príjemne chladili a pomaly som rozkladal techniku. Uložil som sa na okraj brehu a zakryl maskovačkami. Ponad vodu sa vznášal jemný opar, ktorý dotváral mystickú atmosféru. Pomaličky sa začalo rozvidnievať a ja som spoznával siluety zvierat. Pár metrov proti prúdu sa plavila kačica s kačiatkami. Poza ňu prechádzala volavka popolavá a hľadala niečo pod zub. Môj pohľad však zaujalo niečo iné. Bobor. Z vody mu trčala len hlava a akoby stál na mieste. Lenže bol moc vľavo. Nevedel by som sa do takého uhla vytočiť a tak som len sedel a kútikom oka som ho sledoval. Hodnú chvíľu "levitoval" na jednom mieste, akoby si ma premeriaval. Ale nakoniec zistil, že som neškodný a vybral sa ďalej proti prúdu. V tom zahol a smeroval na breh. Na fotenie bola ešte tma. Robil som iba dokumentačné videá. Nakoniec vyšiel na breh a stratil sa vo vŕbach. Vedel som, že sa do vody musí vrátiť. Tak ja bolo. S plnými ústami čerstvých vŕbových konárov, akoby sa chystal na šibačku. Vošiel do vody, preplával pár metrov a začal hodovať na halúzkach. V tom tichu bolo počuť hlodanie jeho zubov. Keď skonzumoval prvý chod, išiel si do "špajze" po druhú nádielku konárikov. Postupom času pribúdalo aj svetlo. Stále som sa však venoval natáčaniu, no jednu dokumentačnú fotku som si neodpustil.
Bobor európsky -Castor fiber-
Stále som čakal na lepšie svetlo. Len bobor nebol taký trpezlivý. Ešte dlho pred východom slnka opustil scénu, ťahajúc za sebou zopár konárikov.
I keď má fotka zopár múch, hlavne čo sa týka technickej stránky, veľmi si ju cením. Bobor bol na mojom "wishliste" už dlhšiu dobu, ale vždy som ho vídaval len v úplnej tme alebo poriadne ďaleko.
