Letné horúčavy trávi zver v tieni lesa alebo v krovinách blízko vodného zdroja a na otvorené priestranstvá vychádza až neskoro večer. Keď sa k tomu pridá aj vietor, šanca na nejaký záber je mizivá. No túžba po fotke jeleňa je silnejšia.
Keby som mal dostať 10centov za každý márny pokus o fotku jeleňa v lyku tento rok, už by som mal aj na dáke to pivo. Zopár fotiek sa už podarilo, no chcel som ešte zdokumentovať tie väčšie kusy. Vybral som sa teda do lesa, keďže v byte bolo už na nevydržanie.
Na niektoré miesta už mám nastavený automat, viem kedy ísť, kam stúpiť aby som nezlomil halúzku...A tak som si povedal, že tentokrát to skúsim zmeniť. Od auta som šiel inou cestou, okolo kukuričného poľa. Vošiel som do lesa a strmým svahom som klesal k čistine. V tom niečo v kríkoch odskočilo. Ostal som stáť. Nič som ale nevidel a tak som pokračoval ďalej, trošku väčším oblúkom. Už som sa blížil k presvetlenej lúčke, keď som zbadal parohy. Jeleň nimi metal zo strany na stranu a snažil sa zbaviť dotieravých múch. Potichu som sa prikrčený priblížil k najbližšiemu kríku, aby som tam len tak netrčal. No nebol som sám v pohybe. Aj jeleň o kus podišiel a so sklonenou hlavou sa skryl za vegetáciu. Čakal som na správny moment. Vietor som vôbec nemal dobrý. Fúkalo zboku, smerom k jeleňovi. Vedel som, že je len otázkou času kedy ma zacíti. Tak sa aj stalo. Z ničoho nič jeleň zdvihol hlavu a uprene sa na mňa zahľadel.
Jeleň lesný -Cervus elaphus-
Samozrejme, že práve na mieste, kde bola predo mnou najvyššia tráva. No keby som sa pohol, v sekunde by bol preč. Stihol som urobiť zo 2-3 fotky a krátke video, kým jeleň radšej odbehol do bezpečia húštiny.
Na fotku tých väčších jeleňov mi už neostáva veľa času. Za pár dní už začnú vytĺkať parožie. Dúfam, že ten súboj s časom napokon vyhrám.
