Od rána prší. V rýchlosti pozerám predpoveď počasia. Hlásia slabé prehánky. "Mohol by som skočiť ku vode." Olovrant po práci ešte poriadne ani nedožujem a už sa obliekam. Sadám do auta smer Liptovská Mara. Už keď prechádzam okolo prvých brehov, mám zlý pocit. Ten pocit, keď viete, že sa volačo pokazí. Auto nechávam na parkovisku a po 5 minútach som pri vode. Po výdatných dažďoch je ale vodná hladina hádam o 3 metre vyššie ako cez zimu. Fotenie vodných vtákov sa nekoná, a najbližší mesiac zrejme asi ani konať nebude. Sklamaný sadám opäť do auta a rozmýšľam, čo ďalej. Všade kam sa pozriem len dážď. Nakoniec som volím lokalitu na úpätí Západných Tatier, iba pár minút od auta, v prípade silného dažďa. Sadám si pod konáre mladého smreku. Všetko je úplne premočené a z oblohy sa spúšťa ďalšia dávka vlahy. Asi po pol hodine prestáva pršať. Už sa mi nechce sedieť. "Idem sa len tak pomotkať, hádam aspoň čosi uvidím", hovorím si v duchu. Už po pár metroch stretávam diviaka.
Diviak lesný -Sus scrofa-
Očividne sa mu ale nepáčim, keďže po niekoľkých sekundách s grúlením uteká. Pokračujem ďalej. Medzi stromami vidím mladého jeleňa. Má už pekné parožie. Opodiaľ sa mihne pár kusov vysokej. Z nohy na nohu stúpam do kopca. Dostávam sa do hustejšieho lesa. Vtom začujem kroky. Čupnem si a čakám, kým jeleň vyjde von z lesa. Vietor však nemám dobrý a tak sa zver dáva do pohybu. Jeleň zastane presne tam kde som chcel. Len ja som moc blízko. Venuje mi zopár pohľadov, zatiaľčo jelenice bežia popred neho.
Jeleň lesný -Cervus elaphus-
S dupotom mizne celá črieda v húštine. No v miestach, kde som ich prvýkrát zazrel, sa niečo mihne. Jazvec? Priložím fotoaparát k oku. Mačka, divá mačka! Nedarí sa mi ale zaostriť pomedzi konáre.
Mačka divá -Felis silvestris-
Vzácne stretnutie. Nevadí, možno sa podarí nabudúce. Na vrchol kopca už ostáva len pár metrov. Konečne rovina. Na chvíľku zastavujem aby som sa vydýchal. Zrazu ale počujem puknutie konárika. Spozorniem. Všade vôkol mňa neprehľadný terén. Pozerám medzi konáre, kde sa ukáže črieda vysokej, ktorú som nechtiac pri výstupe vyplašil. No na vetvičku nestúpil jeleň. Medvedica a za ňou úplne malé medvieďa. Také drobné som ešte hádam nevidel. Prechádzajú poza kríky. Som moc blízko a tak robím 5 krokov dozadu. Vtom sa medvedica vydá mojím smerom. "Stále som moc blízko!", prebehlo mi hlavou. Robím ďalšie 2 kroky vzad. Vzdialenosť sa mi stále nepozdáva a postupne ako sa ku mne medvedica blíži, ja ustupujem. V tom na chvíľku vychádza spoza kríkov.
Medveď hnedý -Ursus arctos-
Stláčam spúšť ako divý. S fotoaparátu sa ozýva rachot uzávierky, ktorý sa na tak krátku vzdialenosť nedá nepočuť. Medvedica zdvihne hlavu, pozrie na mna a už upaľuje, že s ňou maličké medvieďa nestíha držať krok. S lomozom miznú v húštine a ja velím taktiež na ústup. Cestou domov stretávam ešte jednu čriedu vysokej a zopár diviakov. Krásny adrenalínový večer.
