Jar už konečne prevzala žezlo od zimy a príroda sa pomaly začína zelenať. S príchodom jari sa spája mnoho zvykov. Pálenie morény, Veľká noc,... Pre mňa ako fotografa divokej prírody to znamená, že prichádzajú lepšie časy. Jednou z mojich každoročných jarných tradícií je pozorovanie rybárikov riečnych. Nebolo tomu inak ani tentokrát. Zobral som maskovací stan, postavil ho na kraj rieky a čakal ich charakteristické písknutie. Prvú pol hodinu sa nič zvláštne nedialo, sem tam preletela čajka, v diaľke sa plavilo pár kačiek. Ponad stan sa mihol tieň a na druhom brehu pristála volavka popolavá. Robím pár dokumentačných fotiek. Vtom počujem niekde predo mnou veľký šplechot. Hlavou mi prebehne minulotýždňová príhoda s medvedíkom. Tu ale medveď nemá čo hľadať a tak pozerám cez malé okienko, čo to tam skočilo do vody. Na moje prekvapenie v rieke pláva srna. A kupodivu jej to ide dobre. Za chvíľu je už na druhej strane a prechádza poza volavku. Zrazu ďalšie šplechnutie. Obraciam objektív k môjmu brehu. Do vody skočil aj srnec a nasledoval svoju družku. Celý mokrý sa na brehu otriasa a mizne mi z dohľadu.
Srnec lesný -Capreolus capreolus-
Neviem, či mi chce príroda niečo naznačiť, ale dve zvieratá skáčuce do vody priamo pred objektív v priebehu týždňa, to nemôže byť len náhoda.
