Tento rok boli celkom pekné sviatky. Vianoce boli dokonca na snehu a ešte niekoľko dní krásne mrzlo. Vtedy vznikla aj táto fotka.
Na Štefana som sa vybral do lesa. Plán bol cvaknúť jelene. Vŕzgajúci sneh ale nehral do karát. Zvyčajné miesto na kraji lesa som vymenil za jelení chodníček, ktorým sa paroháči vracajú na denné stanovištia. Keď som odparkoval auto, bolo krásnych -13°C. Po kilometri šliapania dolinou teplota pocitovo ešte klesla, no kým som sa hýbal všetko bolo znesiteľné. No akonáhle som si sadol, začal boj s časom. Netrvalo ani tak dlho a ukázal sa prvý odvážlivec. Len pár metrov odo mňa sa vynorila zo smrekovej mladiny líštička. No bola príliš blízko. Kým som sa stihol otočiť, zbadala ma a nedôverčivo odbehla späť do húštiny. Obišla ma oblúkom a išla si po svojom. Bol som poriadne nahnevaný, bola by to fajná zimná fotka. Vtedy mi už začínala byť riadna zima. V tom som zbadal pohyb. Neveril som vlastným očiam. Deja-vu? "Toto som predsa už videl", hovoril som si v duchu, sledujúc druhú líšku kráčajúc po stope tej prvej. Bohužiaľ sa všetko odohrávalo za chrbtom tak som len kútikom oka sledoval ako prechádza medzi lesom a rúbaniskom. Vtedy zastala a sadla si na vyvýšené miesto. Akoby si ma chcela poriadne prezrieť. Ponad les poletovali krkavce a do stromov ďubali tesáre. Líška ich zvedavo pozorovala. Využil som chvíľku nepozornosti, keď sa pozerala opačným smerom a rýchlo som odopol foťák zo statívu a cvakal o dušu.
Líška hrdzavá -Vulpes vulpes-
Nechcel som ju vyplašiť. Držal som preto kŕčovite chladný fotoaparát. Po pár minútach som si však už necítil prsty. Pomaličky som ho spustil na zem a ruky som si schoval pod pazuchy. O niekoľko minút sa líštička pobrala znova do mladiny. A na moje prekvapenie sa vynorila na opačnej strane, len pár metrov za miesto kde sa objavila tá prvá. No zaostriť pomedzi stromy a trávu bolo viac než náročné...
Pokračovanie nabudúce.
Comments