S poslednými kvapkami poobedného dažďa som už kráčal lesom. Plán bol ísť pozrieť jelene v lyku. Všetko išlo ako po masle. Spoza oblakov opäť vykuklo slnko, jelene sa už motkali na kraji lesa a ja som čakal, kedy prídu o kúsok bližšie. Asi po hodinovom čakaní jelene spozorneli a už som vedel, že je zle. Ľudia idúci na kopčeku za mnou jelene vyplašili a ja som sklamaný kráčal preč. Bolo ešte dosť svetla a tak som sa šiel prejsť po rúbaniach. Slnko už pomaly zapadalo za kopce a ja som zbadal v tráve hlavu tohto srnčeka. Ležal v poraste a hodnú chvíľu o mne nevedel. Obišiel som ho z druhej strany a urobil zopár záberov. No to si ma už všimol a riadne mi vynadal typickým brechaním.
Srnec lesný -Capreolus capreolus-
