Tohtoročná ruja začala celkom úspešne. Hneď prvý večer som privábil krásneho 12-toráka. No ako to už u mňa býva, od fotky ma delil iba kúsoček. Medzi mnou a jeleňom sa nachádzal strom. Išlo ma poraziť, no taký je wildlife. Jediné čo mi vtedy chodilo mysľou bolo, že fotografovanie zveri vás zoceľuje. Nie len fyzicky, no najmä psychicky. Hneď daľšie ráno prechádzal okolo mocný 14-torák, ale podmienky na fotenie neboli žiadna sláva. No koncert sa pekne rozbieha.
Je sobota večer a ja premýšľam kam ísť. Počasie biedne, sem tam prší, sem tam presvitne modrá obloha. Keďže je víkend, volím odľahlejšiu lokalitu. Po pár minútach šlapania som na mieste. Z húštiny už počujem jeleňa. Rozmýšlam ako mu prejsť cez rozum. Spúšťa sa dážď. Vietor mi nepraje a tak sa snažím prejsť zhora. Výhľad však nemám ideálny. Špekulujem až toľko, že jeleň zachádza do húštiny. A aby to nebolo málo, z vrchnej lúky sem cupitajú ovečky. Nahnevane krútim hlavou a už šlapem opačným smerom. Zatiaľ sa však rozoznel koncert v lese. Z nohy na nohu kráčam lesom. Je vlhko a tak sa dá ísť celkom potichu, no sem tam pukne vetvička. Prechádzam cez les, rúbanisko a dostávam sa na okraj lesnej čistiny. Rev jeleňov sa ozýva z každej strany. Na protiľahlom svahu vidím pohyb. Jelenice a pár bočných jeleňov sa naháňajú pomedzi popadané stromy. V jarku sa ozýva mocný hlas hlavného jeleňa. Okolo neho sa motajú ďalšie 3 či 4 "bočáky". Ručanie prerušuje len praskanie konárov pod nohami jeleňov. Hlavný jeleň si úzkostlivo stráži svojich 5 jeleničiek a statočne odráža útoky "bočákov". Sem tam mladíci utekajú až ku mne, no v lese pár minút pre západom slnka neostáva moc svetla. No zrazu sa spoza horizontu vyrúti jelenica a za ňou upaluje mladý raritný 12-torák.
Jeleň lesný -Cervus elaphus-
Je o polovicu menší od hlavného jeleňa, no nehanbí sa zaručať a uchmatnúť mu zopár družiek. Čupiac medzi dvomi bukmi pozorujem divadlo až do tmy. Čakám kým zver vystúpi hore svahom na lúky a nepozorovane odchádzam po starej zvážnici.
