Je krásne pondelkové popoludnie, ale horúčava. Cieľ dnešného výletu teda bude v horách, kde je klíma výrazne príjemnejšia. V poobedných hodinách už býva na hrebeni Nízkych Tatier málo ľudí a tak má zver (aj ja :D) trošku kľudu. Počas výstupu pofukuje vetrík a tak sa šľape celkom fajn. No keď sa dostávam vyššie a slnko sa schová za kopec, je dosť zima. Premýšľam či na seba hodiť mikinu, ale vrchol už je na dosah tak kráčam ďalej. Len nezastať. Pokiaľ je človek zahriaty, nevadí ani chladný vzduch a spotené tričko. No čo čert nechcel, akoby naschvál spoza kosodreviny vybehla črieda kamzíkov.
Kamzík vrchovský -Rupicapra rupicapra-
Pocit zimy musí ísť bokom, horské kozičky sú prednejšie. Nakoniec s nimi trávim takmer pol hodinu. Malé drobce poskakujú sem a tam pod dohľadom starších.
Kamzík vrchovský -Rupicapra rupicapra-
Kamzík vrchovský -Rupicapra rupicapra-
Posledné zábery robím už len so sebazaprením a drkotajúcim zubami. Kamzíky postupne odchádzajú a tak sa môžem konečne prezliecť. Postupujem na hrebeň, kde trávim ešte zopár hodín. Tu ale väčšinou natáčam videá. No aj popri tom sa podarí nejaký záber.
Kamzík vrchovský -Rupicapra rupicapra-
Ešte chvíľku sedím pod hrebeňom a so zapadajúcim slnkom pomaly klesám do doliny. Cieľ splnený, kamzíky nafotené a tak sa kráča ľahšie. Cestou ešte stretávam jeleňa ale nenechá ma prísť bližšie a v okamihu mizne v kosodrevine. Po 11km prichádzam k autu a dnešnému dobrodružstvu je koniec.
