Je polovica augusta a srnčia ruja sa na mnohých miestach blíži ku koncu, na niektorých už srncom odzvonilo. "No idem predsa ešte skúsiť, možno sa na mňa usmeje štastie a niečo sa podarí", hovorím si v duchu. Vybral som lúčku pri potoku, kde chodím na srnce na jar. Ráno som tam však nikdy nebol, ani neviem prečo.
Po krátkej jazde autom obúvam gumáky a pomaly šľapem po poľnej ceste. Za krátko sa z nej odpájam a prechádzam cez rosou zmáčanú vegetáciu. Aj napriek vysokej obuvi som mokrý až po stehná. Nevadí, je leto, aj keď len dákych 12°C, dá sa to zniesť. Už len preskočiť potok a potichúčky sa prikradnúť na okraj lúky. Všetko hrá do karát. Vietor je dobrý a pomalými pohybmi si sadám do vysokej trávy a maskujem sa. Len pár metrov odo mňa je zopár kusov srnčej. Hmla sa prevaľuje a mení scénu každú chvíľu. Na chvíľku sa rozostúpi a odhalí siluety srnčieho páriku.
Srnec lesný -Capreolus capreolus-
O minútu neskôr hmla zahalí celé pole a ja si len môžem predstavovať čo sa na lúke odohráva. Naháňa srnec ešte srnu? Pobehujú pomedzi srnce líščatá z neďalekého brloha?
Sedím a pozerám sa ako sa hmla prevaľuje. Svetla je už viac a na kraji lúky sa od potoka vynára mladý srnček. Pomaličky kráča popri hustej vegetácii. Pozerá smerom na východ, kedy už to slnko konečne vyjde.
Srnec lesný -Capreolus capreolus-
Vzápätí sa otáča a mieri na druhú stranu lúky, kde sa z hmly vynorila srna. Oňuchá ju, trošku ponaháňa. Dnes nemá svoj deň. Samička len odskakuje a beží preč do krovia. Srnec ostáva na scéne sám. Hmla pomaly ustupuje a s ňou sa zver sťahuje do úkrytu. Iba v diaľke sa objaví ešte jeden srnec.
Srnec lesný -Capreolus capreolus-
Keď si už myslím, že sa nič neudeje, prichádza dalšia vlna hmly. Ani neviem kde sa tu nabrala, ešte pred minútou bol výhľad uplne čistý, teraz nevidno ani na 20 metrov. Slnko sa už vyhuplo nad obzor a snaží sa predrať pomedzi kúdoly hmly. Pozerám do bielej steny a dúfam, že z nej ešte niečo vyskočí. Na moje počudovanie sa na kraji znova objavuje silueta zvery, tentokrát srna. Krásna mladá slečna si prišla užiť východ slnka. Veď nie je nič krajšie ako sledovať ako sa rodí nový deň.
Srnec lesný -Capreolus capreolus-
Toto bola zrejme bodka za srnčou rujou. Možno sa ešte podarí privábiť dákeho srnca, no ruji zrejme odzvonilo.
Aká bola? Pre mňa to bola vpodstate prvá ruja, ktorej som sa doteraz venoval takpovediac naplno. Po iné roky som čas radšej trávil vysoko v horách. Minulý rok sa čo to zadarilo a tak som si tento rok povedal, že to skúsim. A vyšlo to. Srncov som videl neúrekom, niekoľkých som úspešne privábil a pár z nich aj odfotil. Najviac si ale cením pozorovanie starého srnca z predošlých príbehov. Byť v bezprostrednej blízkosti a sledovať tie najintímnejšie momenty prírody je na nezaplatenie.
Jedna ruja sa končí, no druhá na seba nenechá dlho čakať. Ani sa nenazdáme a v horách sa opať rozozvučia jelenie serenády a králi našich hôr sa ukážu v plnej sile a kráse. Ale o tom azda v ďalšom príbehu.
