Motivovaný predošlým fotolovom som sa nevedel dočkať, kedy sa opäť dostanem do terénu. Počasie a rôzne iné okolnosti boli však proti a 3 dni som nikde nebol. Nakoniec sa mi po nekonečnom dni v práci podarilo nájsť chvíľu času a už aj som sadal do auta. Moje kroky viedli na rovnakú lokalitu, kde som fotil srnčí párik. Od auta je lúčka vzdialená asi 15-20 minút chôdze. Pri takýchto presunoch väčšinou techniku nechávam v ruksaku. Ani tentokrát tomu nebolo inak. No ako to u mňa býva pravidlom, ak nemám po ruke foťák, niečo sa udeje. Len čo som odbočil z poľnej cesty, v diaľke som zbadal prebehnúť cez lúku niečo tmavé. Na takú vzdialenosť som voľným okom nemal šancu rozoznať či to bol medveď, diviak alebo zablatený jeleň, proste len tmavá machuľa. Už vtedy som si v duchu vynadal. Urobil som ešte pár krokov a v tráve som videl mihať srnčie uši. Okamžite som si kľakol, zhodil ruksak a s pohľadom upreným na zver, som intuitívne vyťahoval foťák. No kým som ho "naštartoval", uši zmizli. "Asi ma videla", pomyslel som si, keďže som bol na otvorenej lúke. Dôkladne som preskúmal miesta, v ktorých sa zver pohybovala, no nič nebolo vidno. Tak som sa postavil a pobral som sa ďalej. Prešiel som len pár krokov a v tom som ho zbadal. Spomedzi trávy trčali len parôžky. Okamžite som šiel k zemi. Z vrecka som vytiahol vábničku. Keďže nie som nejaký profík vo vábení, váhal som, či zapískať. "Neskúsiš = nevieš", chodilo mi hlavou. Nakoniec som sa odhodlal. Stačili dve písknutia a srnec sa vybral mojím smerom. Napravo od neho sa objavila aj srna. Keďže srnček reagoval, pokračoval som vo vábení. Na moje prekvapenie, pomaly postupoval ku mňe. V polohe ležiaceho strelca som čakal kedy sa dostane trošku bližšie. Jedným okom som stále sledoval srnu. Fotoaparát preostroval pomedzi trávu. Srnec sa blížil k miestu z nižšou vegetáciou. "Ešte kúsok a mám ho." Doteraz neviem, či to bolo vábením, alebo bol srnec tak zvedavý, čo sa to tam váľa v tráve. Nakoniec sa mi podarilo ho odfotiť. V tom ma zbadala srna a pomaly odskákali do húštia. Keďže pár minút po presune na plánovanú lúčku sa spustil dážď, v ten podvečer som už takmer nič nevidel. Iba jelenicu s mladým po ceste k autu. No zvedavý srnček mi urobil obrovskú radosť aj napriek tomu, že som zmokol.
