Niekedy sú dni, kedy sa mi moc nechce vstávať. Väčšinou to je práve v lete, keď treba byť v teréne naozaj veľmi skoro. No a toto bol jeden z tých dní.
Po 4 hodinách spánku zvoní budík. Premýšľam či ísť, alebo ostať v posteli. Vidina jeleňa v lyku ma nenechá chladným a po pár sekundách som na nohách. Cestou stretávam diviaka, líšku a krásneho jeleňa, ktorý len odskakuje v žiari reflektorov auta. Zastavujem na konci dediny a už sa štverám do kopca. Asi po 15 minútach sa dostávam na kraj lesa. Často sedávam aj hneď tu, no tráva je vysoká a tak musím ísť o kúsok ďalej. Prechádzam krajom lúky a sadám do trniek na vyvýšenom mieste. Do východu slnka je ešte ďaleko. Užívam si štebot vtákov a príjemný chlad. Po dažďoch sa cez dolinku v pozadí prelieva hmla. Ďalekohľadom prehľadávam terén. Na svahu oproti sa pasú krásne jelene. Majú však namierené inam. Zrazu vidím pohyb na horizonte. Jelenica si to vykračuje vo vysokej tráve priamo ku mne. Zboku sa k nej pridáva mladý jeleň, neskôr ešte ďalšie dva. Postupne sa priližujú. Jeden sa stráca za kopčekom, ďalší ide k lesíku odkiaľ som prišiel. Blíži sa k mojej stope a ja čakám ako zareaguje. Keď už má hlavu vo vydupanom chodníčku, akoby narazil na stenu. Zastavuje a je neistý. Pozerá okolo seba a snaží sa zachytiť môj pach. Vychádza slnko. Jelienok sa neodvažuje prejsť cez neviditeľnú stenu a kráča pozdĺž nej, ku mne. Prvé lúče slnka dopadajú na rosou pokropenú vysokú trávu. Mladík prechádza popred mňa, venuje mi pár pohľadov a pomaly sa stráca za horizontom.
Jeleň lesný -Cervus elaphus-
Dnes to nebolo o obrovských statných jeleňoch, v akých som dúfal. No zachytiť zviera v tom najkrajšom svetle dňa, mi to všetko vynahradilo.
P.S. Chvalabohu, že neprišiel dáky väčší kus, asi by sa mi nezmestil do hľadáčika :D.
