ČLÁNKY

  • Peter Binó

Aký otec, taký syn

Jar je v plnom prúde a príroda sa prebúdza, na svet prichádzajú prvé prírastky. Tráva a stromy sa začínajú pekne zelenať. Živo je už aj v lese a pre zver sa črtajú lepšie časy.

Od posledného príbehu ubehli takmer 3 týždne. Dlhú dobu sa mi nedarilo nič poriadne stretnúť, na to ešte odfotiť. Domov som sa vracal často sklamaný a každým ďalším sklamaním som strácal chuť niekam ísť. No vždy som aj tak išiel a dúfal v zázrak. No ten sa nedostavoval. Viac som teda chodil a spoznával a hľadal nové výzvy. Bohužiaľ ani to nedopadlo vždy dobre. Čo som sa nachodil za kúdelníčkami, koľko kilometrov som prešiel lesmi a hľadal líščie brlohy, vhodné na fotenie. Výsledok 0. Po kúdelníčkach sa akoby zľahla zem. Ešte začiatkom apríla poletovali vo vrbových porastoch okolo riek, dokonca ešte pred pár dňami som ich počul, no hniezdo som veru nenašiel. Podobne to bolo aj s brlohmi. Tých som síce našiel mnoho, no obsadených bolo len málo. A tie čo boli vyzerajú byť obývané jazvecmi alebo sa pri nich nedá fotiť.

No aj tak som vždy vstal keď sa dalo a išiel som do terénu. Dúfajúc, že zver uvidím a žiadny psíčkar, poľovník, bežec, cyklista či motorkár ju nesplaší. No a nakoniec to vyšlo. V to ráno som vstal ako zvyčajne, no keď som vystupoval z auta a obával si topánky, zdalo sa mi dáko veľa svetla. Pridal som preto do kroku. Našťastie som to stihol a vzduch bol čistý. Sadol som si pod starú čerešňu a čakal. Prvé jelene na seba nenechali dlho čakať. Zdola išla pekná skupina mladých jeleňov, dva z nich ešte nemali zhodené a mali na hlavách už len jeden paroh. Bájne jedno(pa)rožce. Jedného sa mi podarilo odfotiť na horizonte s rozkvitnutým stromom v pozadí.

 

Jeleň lesný -Cervus elaphus-

 

Jasne dal najavo čo si o mne myslí a spolu s ostatnými pomaly zatiahli do lesa. Slnko sa prehuplo poza vrcholky Malej Fatry a krajinu zaliali jeho teplé lúče. Už som myslel, že nič nepríde a musím sa uspokojiť aj s jednou fotkou. Pomaly som začal baliť techniku, chcel som sa ísť ešte pozrieť k Váhu. V tom som ale zbadal pohyb podo mnou. Veľmi pekný jeleň sa motal okolo trnkového kríku a pásol sa na čerstvej orosenej tráve. Nad ním sa postupne objavovali ďalšie kusy. Rozdelili sa na dve skupiny, jedna išla popod mňa, druhá prešla cez priesek a smerovala po stopách čriedy s jednoparožcami. V dolnej skupine bol aj starší jeleň s mohutným parožím v lyku. Najsilnejší akého som to ráno videl. V duchu som si hovoril, ako by som si ho cvakol. Bohužiaľ medzi mnou a fotkou tohto krásavca stálo 10 metrov kríkov a stromov. Pozoroval som celú jeho družinu len pomedzi konáre. Horšie však bolo to, že práve smerom dole fúkal vietor. Bál som sa, že sa splašia a utečú. Moje obavy sa o pár minút naplnili. Chytili môj pach a rozbehli sa. No nie tam kde by som čakal. Prešli cez priesek ako prvé dve čriedy a s veľkým jeleňom vpredu si to namierili smerom ku mne. Neveriacky som pozeral do hľadáčika a fotil.

 

Jeleň lesný -Cervus elaphus-

 

Mladšie jelene nasledovali toho najstaršieho a najmocnejšieho, ako keď otcovia vedú svoje deti do škôlky. Stihol som len pár záberov a jelene sa stratili za horizontom. Nadšene som kontroloval fotky a v duchu som plesal. Posedel som ešte zo 5 minút a nasával tú energiu z jarného lesa. Keď som dal fotoaparát dole zo statívu a zbalil maskovačku, spoza mňa vybehla kuna. Zbadala ma skôr ako som zodvihol foťák a tak odskákala do bezpečia lesa. Možno nabudúce.

33 views

Recent Posts

See All
1/12
  • Facebook Social Icon