Zázračné ráno

Od konca minulého roka sa hádam všetky jelene z okresu koncentrujú na jednom mieste. Pekné fotogenické miesto, krásne jelene. Má to však jeden háčik. Dostať sa k nim je poriadna fuška. Nie len po fyzickej stránke, ale aj po logistickej. Napriek tomu sme sa s Palom rozhodli, že skúsime šťastie.

Aby sa človek dostal na toto konkrétne miesto, musia nastať špecifické podmienky. Od smeru vetra, cez vlhkú pôdu, nie moc, len tak akurát až po minimálny pohyb ľudí v okolí. Zdá sa to jednoduché, ale opak je pravdou. Takáto konštelácia hviezd nastáva len málokedy. No práve v tento deň tomu tak malo byť.

Zem bola po nočnom daždi tak akurát mokrá. Nie premočená aby sa šmýkalo pri stúpaní do kopca, a nie suchá aby prašťalo všetko pod nohami. A tak sme sa štverali hore prudkým brehom po starej zvážnici. Cestou hore sme ďalekohľadmi z času na čas skontrolovali okolie, no nikde ani chlp. Všetka zver je na tejto jednej konkrétnej lúke. Po strmom výstupe nás čakal labyrint v smrekovo-bukovej mladine. Verte, že prejsť tade potme bez zlomenia nejakého konárika alebo šušťania lístia je priam nemožné. Hlavne keď na druhej strane je už lúka plná jeleňov. Lístie a pôda po daždi zvlhli a prešli sme relatívne potichu. No a napokon nastáva najťažšia fáza, usadiť sa a zamaskovať. Opäť to vyzerá akoby som to nadhodnocoval, no už ste sa skúšali priblížiť k jeleňom, ktoré sa pasú uprostred lúky? Treba na to ozaj pevné nervy. Posúvať sa po centimetroch, pomalé pohyby a samozrejme aj to šťastie. To nám s Palom prialo tak, že sa bojím že sme si ho tam všetko vyplytvali. Jedna črieda jeleňov sa pásla priamo pred nami. Čakali sme čo sa bude diať. Vietor bol priaznivý a tak o nás nevedeli. Sem tam pozreli naším smerom ale pokojne sa pásli. Z jarku zrazu vybehlo pár diviačíc s prasiatkami. To mala byť naša šanca. Grúliace diviaky odviedli pozornosť a tak som dal Palimu signál a pomaly sme si sadli na okraj mladiny. Pasúce sa jelene znervózneli a pobehli aby sa vyhli stretu s diviakmi. Vtedy sa zrejme stočil vietor a už som si myslel, že je po fotení. Diviaky aj jelene odbehli. A keďže je jeleň stádovité zviera, kam uteká prvý kus, zvyčajne uteká všetko čo je za ním. Prvú čriedu teda nasledovala druhá, druhú tretia a tretiu štvrtá. Zhruba 60 kusov vybehlo do rohu lúky, samozrejme už ďaleko od nás. Už už som chcel Palimu písať smsku, že to môžeme zabaliť, lebo už nič nepríde. Sedel som sklamaný v trnkovom kríku a v duchu som si hovoril, že sem už nikdy nepôjdem. Potom sa ale stalo niečo, čo som hádam ešte za svoju kariéru nezažil. Tretia a štvrtá črieda jeleňov nevedela prečo utekala a ani nás nemohla vidieť. Po pár minútach sa začali pomaličky vracať. Neveril som vlastným očiam. To, že sa vráti srnčia na miesto odkiaľ ju niekto vyplaší som vedel, ale s vysokou som mal len opačné skúsenosti. Stal sa priam zázrak a o niekoľko minút boli jelene v plnej krásne priamo pred nami. V tej mase tiel však neviete čo fotiť skôr.

Jeleň lesný -Cervus elaphus-

Neexistovala možnosť, že by ste niektorému z paroháčov ufikli nejakú časť tela. Ja som si teda vybral jedného konkrétneho jeleňa, ktorý ma zaujal svojím parožím a celý čas som ho sledoval, či sa nenájde medzierka medzi všetkými tými telami. Pár krát sa to takmer podarilo, no v tú najlepšiu chvíľu sa pred neho postavil jeho mladší kamarát.

Jeleň lesný -Cervus elaphus-

Napokon som ho prestal sledovať a sústredil som sa na druhú časť čriedy, kde sa vytvárali menšie skupinky. Nakoniec sa zopár fotiek a videí podarilo.

Jeleň lesný -Cervus elaphus-

Pre pobavenie pridávam ešte jednu krátku animáciu, kedy jednému jeleňovi sadol na zadok škorec.

Jeleň lesný -Cervus elaphus-

Fotenie dopadlo na jednotku a s plnými kartami sme sa po odchode jeleňov pobrali domov.

Pevne verím, že sa na toto miesto ešte vrátime a podarí sa opäť takýto malý zázrak.