Sen o vydre

Na prelome rokov sa vždy bilancuje, čo sa podarilo, čo nie, čo bolo najväčšie prekvapenie. Často si aj robím imaginárny zoznam druhov, ktoré by som chcel odfotiť alebo natočiť. Medzi ne patrí aj dlho nesplnený sen, vydra riečna.

Prvýkrát som ju u nás pri Žiline videl asi pred 10 rokmi. Čakal som vtedy na rybárika. Keď tu sa zrazu vynorili 2 vydry. Jedna si ľahla na chrbát a ako z ukážkových dokumentárnych filmov sa nechala unášať prúdom rieky, pokiaľ si mädlila labky na prsiach a čistila hlavu. Všetko sa však udialo strašne rýchlo a k foťáku som sa ani len nedostal. Ten obraz mám stále vrytý v pamäti a vždy keď prídem na tie miesta, predstavujem si šantiace vydry v zátoke.

Realita je však iná. Vydra je prevažne nočný tvor a často jej prítomnosť odhalíte len vďaka pobytovým znakom. Tak tomu bolo ďalších 10 rokov. Pravidelne každý rok len stopy v snehu a trus. No za ten čas som na ne nemal šťastie. Všetko sa zmenilo koncom minulého roka (2021). Začalo mrznúť a napadol prvý sneh a ja som išiel skúsiť šťastie. V podstate som chcel odfotiť volavku, alebo potápky malé, ktoré tam vídavam pravidelne. Vyrazil som skoro ráno ešte za tmy aby som si stihol ľahnúť na breh a zamaskovať sa. A ako tak dokončujem maskovanie, dole po prúde počujem šplechot vody a fučanie. Ani vo sne ma nenapadlo, že to môže byť vydra. Čakal som čokoľvek iné, diviaka, srnca alebo jeleňa, ktoré som tam videl párkrát cez vodu prechádzať. No na moje prekvapenie to bola práve vydra. Bola taká tma, že som videl len obrysy na rozčerenej hladine vody, v ktorej sa odrážala obloha. Ako prišla, tak aj odišla. Odvtedy som na tých miestach bol mnohokrát, no paradoxne som nenašiel ani stopu. Sen o vydre sa zase rozplýval.

Až som sa jedného dňa vybral o pár kilometrov nižšie po prúde. Len tak na prechádzku. Ako som tak kráčal po brehu rieky natrafil som na stopu vydry. O pár metrov ďalej ju križovala ďalšia stopa. Celý breh bol nimi doslova posiaty. Okrem vydier tu podľa odtlačkov labiek chodili aj bobry. A tak som mal o zábavu postarané. Čakal som na poriadny mráz a sneh. Ten prišiel ale v dobu, keď som sa venoval jeleňom a tak išla vydra bokom. Párkrát som tam síce sedel, ležal no okrem kačíc sa nikdy nič neukázalo.

Všetko sa zmenilo cez víkend. Sneh u nás už takmer zmizol a to čo z neho ostalo praští pod nohami na kilometre. K tomu sa pridala aj zhodárska sezóna a tak som si povedal, že jelene už nechám tak a idem skúsiť šťastie k vode. Príjemných -4°C, jemná námraza na tráve a s pukajúcim ľadom pod nohami kráčam na breh rieky. O niekoľko minút už ležím zamaskovaný a pripevňujem poslednú maskovačku, ležiac na chrbte so štipcom v ruke. V tom sa ozval šplechot a charakteristické odfukovanie. Už som vedel čo sa deje. Opäť sa ukázali 2 vydry. Trošku sa ponaháňali popri kameňoch v blízkosti brehu a o pár sekúnd zmizli. "Čo z toho, keď slnko vyjde až o hodinu", pomyslel som si. Na brehu som strávil ďalšie 3 hodiny. Bohužiaľ sa nič neukázalo a tak som sa pobral domov. No už som dobre vedel, že ďalšie ráno strávim znova pri vode.

Predpoveď hlásila ale silnejší mráz a ja som chcel mať trošku väčší prehľad o dianí okolo seba, tak som zavrhol polohu ležiaceho strelca. Usalašil som sa pod ohnutú vŕbu a čakal. Atmosféra v takéto rána priam kričí, "Odfoť si ma!" Ružovo fialové zore, odrážajúce sa jemných vlnkách rieky, hmlistý opar vznášajúci sa ponad vodu, všetko navôkol pokryté inoväťou. Nádhera. Už chýbajú len hlavný aktéri. Široko ďaleko však nič nevidieť. Iba sem tam zagága kačka a na brehu v diaľke číha na korisť volavka popolavá. Pomaly sa rozvidnieva a neďaleko za mnou počuť streľbu. O pár minút vysoko ponad mňa letí kŕdeľ kormoránov, vyplašených poľovníkmi. Ako tak svetla pribúda, už začínam vešať hlavu. "Zas som nič neodfotil. Opäť zbytočné vstávanie." Z letargie ma však okamžite prebúdza šplechnutie iba pár metrov podo mnou. Neverím vlastným očiam. "Vydra a po svetle? To je iba sen". Ihneď chytám foťák do rúk a snažím sa to neriadené torpédo odfotiť. Spočiatku sa mi darí zachytiť len ohnutý chrbát trčiaci z vody. Pripomína lochneskú príšeru. Podľa bubliniek sa snažím odhadnúť miesto, kde sa vynorí. No je to priam nemožné. Až sa napokon vynorí na dlhšie a dovolí mi urobiť zopár záberov. Srdce mi bije ako splašené a ja sa krútim v krkolomných polohách pri statíve. Akcia netrvá ani minútu a vydra sa stráca v diaľke. Ešte pár krát sa vynorí v zlatom opare nad vodu a mizne sa mi z dohľadu. S maličkou dušičkou prezerám fotky, či bude aspoň jedna z nich použiteľná.

Vydra riečna -Lutra lutra-

Natešený sedím na brehu a vstrebávam tú atmosféru, to čo som zažil. Neskutočné. Ďalší splnený sen.