Keď sme spolu fotokolegom Majom prichádzali na miesto, lane s bočnými jeleňmi už boli vonku. Niektoré ležali, iné sa pásli a mladé jelienky ich sem tam preháňali. Zmenili sme teda plán a obehli celé stádo z druhej strany kopca. Keď sme sa pritisnutí k zemi plížili k húštine, zrazu sa ozval jeleň. Začul naše kroky a dal o sebe vedieť. Ihneď sme hľadali úkryt. Zhruba pol hodinku ručal pár desiatok metrov pod nami. Slnko sa pomaly blížilo k horizontu a jeleň nevychádzal. Už to vyzeralo biedne ale do poslednej chvíle som veril, že sa ukáže. Dolinka sa zahalila do tieňa a v tom vyšiel z úkrytu, zaručal a utekal si robiť poriadok v jarku. Ešte sme chvíľku ostali a pozorovali ako odháňa sokov a zbíja si svoje lane.
