Sú roky, kedy to proste nejde. Nech sa snažíte akokoľvek, počasie, nadpriemerná úroda bukvíc a ľudské zásahy do prirodzeného prostredia zvery zmaria všetky vaše plány. No a tento rok bol ten jeden. Po týždni v teréne sa podarilo len zopár záberov z väčšej vzdialenosti.
Možností už mnoho neostávalo a nálada upadala každým neúspešným výjazdom. No predsa sme išli skúsiť. Už keď sme si s Majom sadali, zbadali sme vychádzať jelenice. Rýchlo sme cez seba prehodili maskovačky a čakali čo sa bude diať. Miestny pán na seba nenechal dlho čakať a urputne prenasledoval svoje lane. Pobehoval sem a tam, zbíjal si svoje družky a vyhrážal sa všetkým naokolo. Z času na čas pribehol mladý bočný jeleň a snažil sa nejakú laňku ukoristiť, no tento 12-torák mu bol hneď v pätách. Bolo ale vidno, že už má toho dosť, hlavne keď párkrát zaspal vedľa kríkov. No bol to bojovník. Vždy keď niekto narušil jeho teritórium, pozbieral všetky sily a vyhnal soka preč. No a keď sa vrátil, skontroloval situáciu, či práve dnes bude mať šancu. Ohrnul hornú peru, aby lepšie určil rujnosť jelenice. Keďže bola sobota, zrejme z toho nič nebolo :).
